Milan Vetrák: Chcem sa venovať aj otázkam migrácie, vzdelávania či volieb zo zahraničia

Vo vedúcej pozícii na tomto úrade, ktorý sa stará o Slovákov za hranicami, vystriedal Vilmu Prívarovú. Má v pláne zreorganizovať úrad i zaviesť nové pravidlá udeľovania dotácií pre zahraničných Slovákov. Nezabúda ani na  aktuálne problémy krajanov, akými sú napríklad voľby zo zahraničia či vzdelávanie.

V akom prostredí ste sa po menovaní za predsedu ÚSŽZ ocitli?

Pri rozhovore pre iné krajanské periodikum som úsmevne poznamenal, že úrad sa krátko predtým presťahoval do staronových priestorov na Radlinského ulicu 13 v Bratislave, v ktorých pôvodne začínal. Najprv som si teda musel pohľadať stoličku, na ktorú sa posadím k predsedníckemu stolu. Bývalé vedenie ÚSŽZ ma totiž pri odovzdávaní úradu posadilo do skladu, kde nebol telefón, počítač, nábytok, ani iné základné potreby na riadne vykonávanie mojej práce.

Medzi vaše tohtoročné priority, ktoré ste deklarovali, patrí okrem iného aj reorganizácia úradu. Ako sa vám darí v odstraňovaní chýb bývalého vedenia?

Ako to s chybami iných neraz býva, mnohé sa ani pri najlepšej vôli nedajú bezstarostne napraviť, zameškané sa ťažko dobieha. Prvá predsedníčka ÚSŽZ, ktorý vznikol 1. januára 2006, mala príležitosť a rovnako povinnosť vstúpiť do novodobej histórie starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí koncepčnými krokmi. Žiaľ, vo svojej funkcii neraz odmietala spoluprácu s odborníkmi, ktorí sa krajanskej problematike dlhodobo venovali. Z rozličných povinností úradu sa sústredila najmä na prezentačné a spoločenské podujatia, bokom ostávali vážne úlohy štátu, ktorých plnením poverila vláda SR práve ÚSŽZ. Bez konkrétnej pomoci a koncepčnej podpory Slovenskej republiky hrozí krajanským komunitám postupná strata národného povedomia a kultúrnej identity.

;reklama;

Taktiež ste avizovali zmenu pravidiel pre prideľovanie dotácií zahraničným Slovákom. Bol doterajší systém nefunkčný?

O najväčších slabinách sa vyjadrím obrazne. Spôsob, akým bývalé vedenie riadilo úrad, by som prirovnal k rodinnému domu. Máte v ňom svoje cennosti, ale necháte otvorené dvere. Hoci som ako nový predseda do domu ešte iba vošiel, zavrel som roztvorené dvere a zamkol ich. Okrem toho, na ÚSŽZ prebiehajú konania vedené inými úradmi a čakám na ich výsledky. Už počas niekoľkých dní práce som však zistil, že úrad nemal vypracované pravidlá, ktoré by jasne stanovovali kritériá prideľovania dotácií. Dialo sa tak bez schválenej a verejne prístupnej smernice. Problematické sú aj samotné zmluvy, ktoré sa pri udeľovaní dotácií uzatvárajú, ako aj kritériá hodnotenia a výberu projektov a žiadostí o dotácie.

Aké sú vaše priority na päťročné funkčné obdobie?

Už v najbližšom období bude potrebné vymedziť jasné pravidlá pre tzv. slovensko-slovenské vzťahy. Doteraz takáto koncepcia nebola rozpracovaná. Hovorilo sa iba o štátnej starostlivosti uvedenej v Koncepcii starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. To je veľmi málo. Potrebujeme definovať krátkodobé aj dlhodobé priority. Okrem udržiavania tradičných prejavov krajanského života, musíme mať na zreteli aj mladú generáciu, ktorá v súčasnej globalizačnej klíme sveta stráca záujem o kultúrne a duchovné odkazy svojho národa a v cudzom prostredí podlieha asimilácii. Pomôcť im môžeme premyslenou štátnou politikou, ktorá bude vnímať ich aktuálne záujmy a potreby, akými sú vzdelávanie v materinskom jazyku, možnosti štúdia na Slovensku a osobného poznávanie prostredia ich predkov či aspoň prostredníctvom televízneho a rozhlasové vysielania verejnoprávnych inštitúcií.

Problematika Slovákov žijúcich v zahraničí sa však netýka iba pôsobnosti vášho úradu, prelína sa s mnohými oblasťami na úrovni samosprávy i štátnej správy. Kto je a kto by mal byť partnerom ÚSŽZ?

Uvedomujem si, že efektivitu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí možno zvýšiť iba kvalifikovanou odbornou prácou úradu v úzkej súčinnosti s príslušnými rezortmi, predovšetkým s ministerstvami zahraničných vecí, vnútra, práce, sociálnych vecí a rodiny, s ministerstvom dopravy, v ktorom pôsobí aj sekcia cestovného ruchu, s ministerstvom školstva či kultúry. Konzultačnú a organizačnú pomoc budeme hľadať medzi odbornými organizáciami ministerstiev a podstatne intenzívnejšie ako doteraz s občianskymi združeniami, ktoré sa problematike zahraničných Slovákov a otázkam súčasnej migrácie občanov SR venujú.  

Aké miesto v tejto spolupráci budú mať tí najvýznamnejší, naši krajania žijúci vo svete?

Spoluprácu so Slovákmi v zahraničí vnímam prirodzene ako prednostnú. Je medzi nimi doteraz málo využívaný tvorivý, ekonomický, diplomatický, intelektuálny a iný potenciál. Budeme citlivo vnímať ich postavenie a budeme sa usilovať pomáhať im riešiť aktuálne problémy, akými sú napríklad otázky migrácie, vzdelávania a školstva, či volieb zo zahraničia týkajúcich sa tých občanov, ktorí síce majú slovenské štátne občianstvo, ale ich centrum životného záujmu je v zahraničí. V rámci svojich možností by sme radi podporovali aktivity našich partnerov v oblasti rozvoja cestovného ruchu a propagácie Slovenska v zahraničí, a to práve prostredníctvom našich krajanov vo svete. Takisto ma čaká spolupráca s úradmi v zahraničí najmä v tých štátoch, kde žijú početnejšie komunity Slovákov a ktoré majú obdobnú náplň činnosti ako ÚSŽZ, teda starajú sa o svoju vlastné krajanské komunity. Osobitne mám na zreteli úrady v členských štátoch Európskej únie. Tam sa ponúka aj spolupráca so združeniami vytvorenými na celoeurópskej či na svetovej úrovni, napr. Európania vo svete (ETTW) alebo Federálna únia národov Európy (FUEN).

Autor: T. Jurášková, D. Mikolaj
Foto: ÚSŽZ

Audio/Video

Fotogaléria