Od :
Pre :

Budúcnosť jadrových elektrární na Slovensku

Jadrová energia sa opäť dostala do nemilosti.

Po marcovej prírodnej katastrofe v Japonsku, ktorá poškodila jadrovú elektráreň vo Fukušime, zmohutneli hlasy jej odporcov, ktorí požadujú nahradenie jadrovej energie inými zdrojmi. Je to však možné? O problematike jadrovej energetiky sme sa porozprávali s prof. Ing. Vladimírom Slugeňom, DrSc., ktorý pôsobí ako riaditeľ Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave i ako prezident Európskej nukleárnej spoločnosti.

Ako náhrada jadrovej energie prichádzajú do úvahy obnoviteľné zdroje, teda geotermálna, veterná, vodná i slnečná energia a energia získaná z biomasy. Podľa smernice Európskej komisie by mali členské štáty do roku 2020 pokryť 20 percent svojej energetickej spotreby z týchto zdrojov (Slovensko 14 percent). Závislosť od počasia a prírodných podmienok ich ešte stále drží v úzadí za klasickými zdrojmi energie. „V niektorých krajinách sa podiel obnoviteľných zdrojov už teraz blíži k 20 percentám. Vzhľadom na naše prírodné podmienky však iluzórne očakávať, že bude ich podiel okolo roku 2020 vyšší ako cca 15 percent. Dnes sme na úrovni 6-7 percent. Treba však jasne povedať, že väčšina obnoviteľných zdrojov si vyžaduje záložné zdroje, ktoré sú spravidla na báze uhlia, ropy, plynu či jadra,“ tvrdí profesor Slugeň. Problémom ropy, zemného plynu a uhlia je zase ich závislosť od svetových zásob. Súčasný energetický stav vo svete si teda napriek nešťastiu v Japonsku vyžaduje diskusiu o jadrových elektrárňach ako zatiaľ nenahraditeľnom zdroji. Navyše tlak na znižovanie emisií skleníkových plynov, ktoré produkujú elektrárne spaľujúce uhlie, postupne mení negatívny postoj niektorých členských krajín Európskej únie k jadrovej energetike.

;reklama;

Fakty o jadrových elektrárňach

Jadrové elektrárne sú spoľahlivým zdrojom energie, ktorý nie je závislý od počasia, striedania dňa a noci, svetových zásob či politickej a hospodárskej situácie vo svete. Približne tretina elektriny spotrebovanej v krajinách EÚ je vyrobená práve v jadrových elektrárňach. „Nahradiť tretinu výroby elektrickej energie z iných zdrojov je takmer nemožné. Určite nie v horizonte do 5 rokov,“ myslí si Slugeň. Na energetickom trhu sú obnoviteľné zdroje energie zvýhodňované. Výkupná cena z jadrových elektrární je na burze cca 55 Euro/MWh, avšak štát garantuje výkupnú cenu zo slnečných kolektorov na úrovni cca 345 Euro/MWh. „Napriek týmto obrovským deformáciám na energetickom trhu je náhrada jadrových elektrární ťažko realizovateľná, pretože vyrábajú elektrickú energiu nezávisle od počasia. V ich prospech hovorí aj fakt, že spotreba elektriny síce kolíše podľa hospodárskeho rozvoja, ale v dlhodobom horizonte stále narastá. A keďže zásoby ropy klesajú a jej cena podobne ako cena plynu bude stúpať, najlacnejším zdrojom je jadro,“ hovorí profesor.
Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky taktiež uvádza, že hlavnú úlohu pri uspokojovaní spotreby zohrá v dlhodobom výhľade do roku 2030, okrem zemného plynu a obnoviteľných zdrojov energie, aj vyššie využitie jadrovej energie.

Slovenské jadrové elektrárne

Počiatky jadrovej energetiky v bývalom Československu spadajú do roku 1957, kedy sa v Jaslovských Bohuniciach začalo s výstavbou jadrovej elektrárne A1. V nej však došlo v roku 1976, ako aj v roku 1977 k závažným poruchám počas kontinuálnej výmeny palivového článku. „Napriek tomu, že boli tieto poruchy spojné s miernym únikom rádioaktívnych plynov a technicky opraviteľné, radiačné i chemická degradácia niektorých materiálov, ako aj narastajúce netesnosti na niektorých zariadeniach, viedli k rozhodnutiu o jej predčasnom odstavení,“ vysvetľuje profesor. Po jej odstávke sa prijala koncepcie výstavby jadrových elektrární. V Bohuniciach sa vystavali štyri reaktory v rámci elektrární V1 a V2. Pre splnenie európskych predpisov sa však Slovensko pred vstupom do Únie zaviazalo odstaviť blok V1, čo sa začalo realizovať v roku 2008.

V Mochovciach sa nachádzajú štyri bloky, z ktorých prvý bol spustený do prevádzky v roku 1998 a druhý o rok nato. Výstavba tretieho a štvrtého bloku sa dočasne pozastavila avšak jej dokončenie, ktoré je súčasťou Energetického plánu Ministerstva hospodárstva SR, sa opätovne spustilo. Každý blok elektrárne vyrobí ročne asi 3 000 GWh elektrickej energie, čo pokrýva takmer 10 percent spotreby elektrickej energie na Slovensku. „Bezpečnosť reaktorov VVER-440 je vysoká. Nehrozia nám cunami, či záplavy podobného rozsahu ako boli vo Fukušime. Navyše naše reaktory sú veľmi robustnej konštrukcie s vysokou pasívnou mierou bezpečnosti na úrovni primárneho i sekundárneho okruhu,“ objasňuje profesor Slugeň, ktorý zároveň dodáva, že počas posledných 20 rokov prešlo našimi elektrárňami množstvo medzinárodných inšpekčných misií s pozitívnym hodnotením. Navyše na Slovensku neustále prebiehajú programy zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti, či už cestou implementácie nových bezpečnostných systémov, alebo svetových skúseností.

Budúcnosť

Slovensko nedisponuje prírodnými podmienkami, z ktorých by sa dalo vyrobiť dostatočné množstvo energie z obnoviteľných zdrojov. Ako najvýznamnejšia sa v tomto kontexte podľa Slugeňa javí energia získaná z biomasy. „Zmysluplné využívanie všetkých obnoviteľných zdrojov, samozrejme, podporujem a odporúčam.“ Jadrová energetika sa teda stále vzhľadom na svoju cenu i dostupnosť ukazuje ako najvhodnejší zdroj. „Na dvere však už klope priemyselné využitie termonukleárnej fúzie. Vývoj smeruje k ďalším pokročilejším technológiám, takže po roku 2100 budeme pravdepodobne považovať súčasné konštrukcie jadrových elektrární za súčasť našej technickej minulosti,“ dodáva profesor Slugeň.

Autor: Tatiana Jurašková
Foto: archív Slugeň