Všetci moji Cigáni

Keď vlani prišla na Slovensko britská kráľovná Alžbeta II., osady jej nikto neukazoval, do daru však dostala prvý výtlačok Huszárovej novej knihy so stručným názvom Cigáni.

Presný počet Rómov žijúcich na Slovensku nik nevie, odhady hovoria o pol milióne ľudí. Aj keď podľa reportáží v médiách to vyzerá, že v osadách žijú všetci z nich, v skutočnosti v týchto úbohých pomeroch žije len každý štvrtý slovenský Róm.

Do osád nechodí kráľovná, ale ani zvyšok obyvateľstva a často dokonca ani Rómovia, ktorí vyrastali mimo osád a s týmto svetom nemajú nič spoločné. Do osád chodievajú len sociálni pracovníci, rôzni misionári a samozrejme novinári a fotografi. Len málo z nich to robí tak dlho a pravidelne ako Tibor Huszár, prvé snímky v knihe vznikli ešte na konci  60. rokov.

Ak by pod fotografiami nebol uvedený rok vzniku, často by ste ho veľmi ťažko hádali – svet chudobných nepodlieha takým rýchlym zmenám a ošarpané domy majú v sebe čosi nadčasové. Nevidieť na nich nové prúdy v architektúre ani v použitých materiáloch a čosi podobné platí aj o ľuďoch, ktorí v nich žijú.

To však neznamená, že v živote tohto etnika sa za posledné roky nič nezmenilo. Práve ich sa zmeny po páde komunizmu dotkli najvýraznejšie, čo sa okrem iného prejavilo na rekordnej nezamestnanosti aj na rekordnej emigrácii na Západ. Niekoľko tisíc ich skončilo v Kanade či v Škandinávii, najviac sa ich ale usadilo v Írsku a Veľkej Británii.

;reklama;

Už niekoľko desaťročí sa na Slovensku ako „politicky korektné“ používa označenie Rómovia, sami sa však neraz nazývajú Cigánmi a takto ich pomenúva aj Huszárova kniha. Pri človeku, ktorý s nimi žil viete, že to nie je hanlivé označenie.  

Ako hovorí Tibor Huszár, s fotografovaním Cigánov, vďaka dlhoročnej spolupráci s nimi, nemal problémy. „Žil som medzi nimi, takže ma vnímali ako ich súčasť," tvrdí Huszár. Podľa neho by im spoločnosť mala pomôcť, čo nerobí dostatočne, kritický je aj k nedostatočnej pomoci zo strany cirkvi. Paradoxné pritom je, že väčšina Rómov je veriacich.

Huszárove fotografie balansujú na hrane umenia a dokumentu, čiernobiele snímky zachytávajú celý život od narodenia až po smrť. Rómovia sú oproti zvyšku spoločnosti oveľa emocionálnejší, čo sa prejavuje nielen na svadbách a pohreboch, ale trebárs aj na spôsobe, akým hrajú futbal.

Narozdiel od zvyšku spoločnosti majú Rómovia stále veľa detí a priemerný vek ich spoločnosti je pomerne nízky. V osadách je vždy vonku kopa detí, odvrátenou stránkou tejto štatistiky je, že Rómovia z osád sa v priemere dožívajú aj o pätnásť rokov menej, než zvyšok populácie.  

Hoci sa im Tibor Huszár venuje celé desaťročia, ani zďaleka to nie jeho jediná téma. V súčasnosti pracuje na knihe fotografií o Paríži, kde má svoje štúdio. Ako fotograf precestoval desiatky krajín, od bývalého Sovietskeho zväzu cez Čínu a Japonsko, Blízky východ, severnú aj južnú Ameriku až po Afriku. Spolupracoval na filmoch ako napríklad Formanov Ľud verzus Larry Flynt. V tomto roku sa vo fotografii plánuje vrátiť na Slovensko, pripravuje knihu k výročiu Nežnej revolúcie. Dvadsať rokov od pádu komunizmu ľudia uvidia nielen jeho známe snímky, ale aj dosiaľ nezverejnené fotografie.

Autot: Ján Gregor
Foto: T. Huszár

Audio/Video

Fotogaléria