Nicholas Winton a príbeh jedného muža

V roku 1938 mal Nicholas Winton 30 rokov a pracoval ako úradník na Londýnskej burze cenných papierov. Na pozvanie svojho priateľa, ktorý pracoval na Britskom veľvyslanectve, navštívil Prahu. Po svojom príchode zistil, že jeho priateľ spolu s britským tímom pracuje v novovybudovanom tábore pre utečencov a že potrebujú pomoc.

V októbri roku 1938, po uzavretí Mníchovskej dohody medzi Nemeckom a západoeurópskymi veľmocami, nacistické Nemecko obsadilo veľkú časť západného Československa. Winton vedel, že čoskoro dojde k nemeckej okupácii aj ostatku krajiny a rozhodol sa podniknúť kroky pre to, aby pred nacistami ochránil židovské deti. Ustarostení rodičia si uvedomovali, v akom nebezpečenstve ich deti sú a tiež to, že je nevyhnutné čo najskôr ich poslať do Británie, preto budúcnosť svojich detí vložili do jeho rúk.

V roku 1939 zorganizoval Nicholas Winton vlaky, ktoré odviezli 669 českých židovských detí cez nacistické Nemecko do bezpečia v Británii. Musel však nájsť prostriedky, ktoré by pokryli všetky náklady, ktoré mal s vrátením do vlasti, ako aj zabezpečiť pre deti náhradné rodiny. Nových rodičov pre deti hľadal prostredníctvom inzerátov, ktoré uverejnil v mnohých britských novinách, kostoloch a synagógach.

Svoje tajomstvo veľmi starostlivo strážil a mnohé z detí ani dlho nepoznali meno svojho záchrancu. Došlo k tomu až po 49 rokoch, v roku 1988, keď jeho manželka objavila kompletný menný zoznam detí, ich fotografie a dozvedela sa celú pravdu. Dnes sú jeho zápisníky a iné dokumenty uložené v múzeu Yad Vashem, ktoré si pripomína pamiatku obetí a hrdinov holokaustu v Izraeli.

;reklama;

Winton za svoje humanitárne činy dostal mnoho uznaní. Obdržal aj ďakovný list od zosnulého Ezru Weizmana, bývalého prezidenta Izraelského štátu. Získal čestné pražské občianstvo. Jej Veličenstvo kráľovná Alžbeta II. mu udelila titul MBE (Člen britského impéria), Václav Havel mu na hrade v Hradčanoch udelil Rád T. G. Masaryka a kráľovná Alžbeta II. ho za jeho služby ľudstvu menovala za rytiera.

Slovenský filmár Matej Mináč na základe Wintonovho príbeh vytvoril dva filmy: Všetci moji blízki a  Nicholas Winton: Sila ľudskosti. Zachránené deti, z ktorých mnohé sú dnes starými rodičmi, ešte stále sami seba označujú za „Wintonove deti“ a Sira Nicholasa Wintona často označujú za „britského Schindlera“. No na rozdiel od Schindlera a Wallenberga on je stále vo svojich 99 rokoch nažive a stále zostáva mužom, ktorý dokáže skutočne preukázať „Silu ľudskosti“.

Autor: Beata Pašková
Foto: A. Ban, P. Haas

Audio/Video

Fotogaléria