Od :
Pre :

Kraj lietajúceho mnícha Cypriána

Slovensko je územím, kde sa snúbia doliny s riekami a horami v jedinečných a neopakovateľných polohách, na ktoré je skutočne radosť pozrieť, zastaviť sa v čase a priestore.

Zamagurie
Spiš patrí v tomto smere k najzaujímavejším slovenským regiónom. V jeho severozápadnej časti, vpravo od tatranského horstva medzi pohoriami Spišská Magura a Pieniny a riekou Dunajec leží Zamagurie. Jeho osídľovanie prebiehalo najmä v 13. – 16. storočí tzv. šoltýšskou kolonizáciou na nemeckom, neskôr aj na valašskom práve i kopaničiarskou kolonizáciou. Základným zdrojom obživy bolo pastierstvo, roľníctvo, drevorubačstvo a obchod. Ťažké životné podmienky viedli mnohých najmä koncom 19. a začiatkom 20. storočia k vysťahovalectvu. V súčasnosti je to kraj, ktorého dominantnou oblasťou rozvoja i zdrojov príjmov jeho obyvateľov by mal, či mohol byť cestovný ruch a turizmus. Má v tomto smere jedinečné predpoklady po všetkých stránkach.

Kláštor kartuziánov a kamaldulov
Popri prírodných podmienkach a prihraničnej polohe s Poľskom je to aj kultúrno – historický rozmer. Jednoznačnú dominanciu v tomto má Národná kultúrna pamiatka Kláštor kartuziánov, ktorá je úzko spätá s obcou Lechnica. Tá bola majetkom šľachtického rodu Berzeviczyovcov. Magister Kokoš Berzeviczy v roku 1319 daroval Lechnicu spišským mníchom kartuziánom zo Skaly útočišťa (dnešné Kláštorisko v Slovenskom raji), aby tam, v sútoku dvoch riek Dunajca a Lipníckeho potoka, v údolí zvanom Dolina sv. Antona pri Dunajci, postavili filiálny kláštor, v poradí druhý na Spiši. Rehoľa kartuziánov tu pôsobila v 14. - 16. storočí. Patrili k najprísnejším kontemplatívnym rádom v rímsko-katolíckej cirkvi, ktorý je dodnes absolútne verný zásadám svojich zakladateľov. Rehoľné pravidlá kladú dôraz na význam kníh - ako „večný pokrm duší", a stanovujú rukami kázať (t.j. písať) slovo Božie, keď ho nemôžu kázať ústami, preto sa venovali ich odpisovaniu, výzdobe a viazaniu.

;reklama;

V 15. storočí bol rozkvet kláštora prerušený vpádom husitských vojsk z Čiech. Stal sa terčom spanilých jázd pod vedením Jána Pardusa z Hrádku a Fridricha zo Strážnice i dlhodobá prítomnosť bratríkov mala za následok chátranie kláštora i hospodársky úpadok tunajších obcí. Rozhárané pomery v krajine, začiatok reformácie, dvojvládie a boje o trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským viedli k výbuchom náboženskej neznášanlivosti. Rozvratom v krajine trpeli obe spišské kartúzy. Začali strácať majetky a stali sa cieľom prepadov. Postupne mnísi kláštor opúšťali a odchádzali do pokojnejšieho Poľska, Rakúska a na Moravu. V roku 1563 bol kláštor zrušený, a smrťou posledného mnícha - priora zanikol aj prakticky.

Mnísi z rádu kamaldulov sa dostali do Červeného kláštora v roku 1711. Opierali sa o pravidlá benediktínov a podobne ako kartuziánska komunita aj im regula predpisovala prísnu askézu. Venovali sa hospodárstvu, včelárstvu, pestovaniu kultúrnych plodín, liečivých bylín a stromov. Kláštor postupne zrenovovali a prestavali v barokovom štýle - dostal svoju konečnú podobu , v ktorej ho obdivujeme dodnes. V roku 1782 cisár Jozef II. v rámci svojich reforiem zrušil všetky kláštory, z ktorých „nevyplýval poznateľný úžitok". Cisársky dekrét bol v Červenom kláštore čítaný 24. apríla 1782; v ten deň bolo v kláštore 17 rehoľníkov. Posledný z nich opustil múry kláštora o štyri roky neskôr.

Romuald Hadvábny
Červený kláštor, ktorého meno nesie aj samotná obec, sa najmä zásluhou kamaldulov nezabudnuteľne zapísal do dejín našej národnej kultúry. V kamaldulskom období vzniklo v kláštore významné literárno-prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, archivár a duchovný správca konventu. Je považovaný za spoluautora prvého prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka v roku 1750, s presnou gramatickou a pravopisnou normou. K jedinečným dielam slovenského písomníctva 18. storočia,. Ktoré vznikli v kláštore patria i Slovník latinsko-slovenský stručnou gramatikou z roku 1763 a preklad náboženských piesní Ľudovíta Blosia do slovenčiny. Hadbavného práce patria k skvelým dielam slovenskej literatúry a filológie 18. storočia.

Fráter Cyprián
V lekárstve a prírodných vedách vynikal legendárny fráter Cyprián - vlastným menom Franz Ignatz Jäschke. Narodil sa v rodine krajčíra 28. júla 1724 v Polkoviciach v nemeckom Sliezsku (dnes časť Poľska). Študoval vo Wroclawi. Na svoju dobu bol všestranne vzdelaný muž. Zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, ale aj mechanikou a kozmológiou. Žil vo viacerých kláštoroch a s veľkou pravdepodobnosťou aj v Taliansku, kde získal botanické, floristické a bylinárske vedomosti. Pravdepodobne v súvislosti s pobytom v Taliansku, kde sa zoznámil aj so životom a dielom Leonarda da Vinci, si začal uvádzať za svojim menom prívlastok Italus. Do Červeného kláštora prišiel ako skúsený liečiteľ-lekár, lekárnik a botanik v roku 1756, kde žil až do konca svojho života, do roku 1775.

Kamalduli zriadili na prvom poschodí konventu lekáreň. Jej správcom bol v rokoch 1756-1775 práve Cyprián ako chýrny ránhojič - liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel výborne naprávať zlomeniny a púšťať žilou. Jeho zásluhou sa kláštorná lekáreň stala známou v širokom okolí. Dodnes sa o nej hovorí, že patrila k najstarším v strednej Európe (i keď za najstaršiu sa vo všeobecnosti považuje v Bratislave Lekáreň U Červeného raka pod Michalskou bránou - (dnes farmaceutické múzeum).

Herbár
Cypriánovým celoživotným dielom je Herbár z roku 1766. Kniha je viazaná v tmavej koži s rozmermi 39 x23x10 cm. Začína sa dvoma stranami textu - úvahy a sentencie frátra Cypriána, jeho názory na vtedajšiu lekársku vedu. Ďalšiu stranu napísal neznámy ctiteľ, vo veršoch vychvaľuje všestranný talent a schopnosti frátra Cypriána ako pobožného učenca, lekára ... výrobcu svietidiel a zrkadiel - znalca tisícich remesiel. Na tretej strane je nakreslené veľké zrkadlo v rokokovom ráme, čo podľa jednej verzie odzrkadľuje obraz schopností Cypriána . Prvá časť Herbára má 97 strán s rastlinami. Celkovo Herbár obsahuje 283 exemplárov. Pri každej z nich je uvedený názov po latinsky, nemecky, grécky poľsky a slovensky. V druhej časti Cyprián zaznamenal svoje poznatky o chorobách a svoje postupy pri ich prekonávaní. Originál Herbára je v súčasnosti uložený v zbierkach Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea v Bratislave.

Lietajúci mních
S Cypriánom je spojená legenda, ktorá pravdepodobne nemá ďaleko od pravdy. Keďže v tajomstvách zeme sa už vyznal, lákal ho vesmír. Pri zbieraní liečivých bylín, v prekrásnej pieninskej prírode, pozoroval orla a veľmi mu závidel ako sa vznáša do výšin. Rozhodol sa skonštruovať lietajúci stroj, na ktorom by mohol vyletieť vyššie ako operenci, aby tak spoznal záhady nedostupné ostatným smrteľníkom. Po zostrojení klzáka vzlietol z Troch korún a na čarovných krídlach, poháňaný láskou ku švárnej pastierke letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz až na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom na zem. Na tomto mieste vyrástla skala-veža a tá sa dodnes nazýva Mních.

Život frátra Cypriána bol inšpiráciou na nakrútenie celovečerného koprodukčného filmu s nazvom Lietajúci Cyprián. Slovenskí, poľskí, českí a maďarskí tvorcovia na čele s režisérkou Mariannou Čengel – Solčanskou ho chcú uviesť verejnosti začiatkom roka 2010. Mal by sa stať aj ďalšou z pozvánok na návštevu Kláštora kartuziánov v Červenom Kláštore, ktorý ponúka peknú a bohatú múzejnú expozíciu s novoreštaurovaným kostolom sv. Antona Pustovníka, ale aj možnosti oddych a rekreácie v nádherných Pieninách, splavy plťami po rieke Dunajec a ďalšie atrakcie.