Od :
Pre :

Dizajnér národného mýtu

Tak ako van Goghovi chýbalo ucho, chýbal Martinovi Benkovi jeden článok palca na pravej ruke. Od mladosti trpel „chorobou z povolania“, alergiou na terpentín, takže mu neskôr museli palec amputovať.

Benka (1888-1971) dnes na aukciách slovenského umenia láme rekordy, ale zvyčajne tam nájdete iba krajinárske maľby. Jeho záber bol pritom omnoho širší, Benka sa pokúsil vypracovať dizajn pre celú krajinu, navrhoval vlastné písma, známky, bankovky, architektúru, ale aj hudobné nástroje.

Hoci z jeho diel vyplýva, že miloval slovenské kopce a hory, v skutočnosti sa narodil na rovinatom Záhorí a dlhé roky žil v Prahe. Benka si idealizoval nielen krajinu, ale aj jej obyvateľov, figúry slovenských mužov sú veľmi statné, podivnými proporciami (veľké telo, malá hlava) často pripomínajú komiksového Hulka. Statných je aj väčšina Benkových žien, akoby tie telá nemali byť iba pekné, ale aj užitočné pri fyzickej práci.

Benka nezobrazoval reálne Slovensko, ale akúsi mýtickú krajinu, kde ľudia stále nosia kroje. Ešte aj jeden z jeho ojedinelých aktov zobrazuje nahú ženu, ktorá má na hlave čepiec. Nahota by sa asi nedala úplne folklorizovať, u Benku je ale možné aj to.

Maliar sa stretol s kubizmom a surrealizmom, tie ho však príliš neoslovili a ostal verný štýlu, ktorý si zvolil ešte vo svojej mladosti. Bol vďaka tomu veľmi konzervatívnym, ale na druhej strane ojedinelým. Vďaka zdanlivej jednoduchosti jeho motívov si Benku ľahko prisvojili všetky režimy a on s nimi ticho spolupracoval. Dôležitejší než politika bol pre neho jeho národný program.

;reklama;

Benka kombinoval socialistické zmýšľanie (vysvetľoval ho chudobnými pomermi, z akých pochádzal) s náboženskou vierou. Jeho najvýraznejším politicým postojom však bola pasivita. Kvôli politickým zmenám pritom Benka prišiel o mnoho priateľov a spolupracovníkov, mnohí po vojne radšej emigrovali, komunisti zasa zatvorili viacerých kňazov.

Hlavnou náplňou Benkovho života a tvorby bola jeho práca a národný program, ktorému ju celú podriaďoval. Jeho vzťah k ženám je veľmi nejasný a dá sa usudzovať iba z náznakov. Benka si dobrovoľne vybral život starého mládenca a dlhé roky odrážal otravné otázky, prečo sa neoženil. Zdá sa, že si túto askézu vybral dobrovoľne, podobne ako sa kvôli inému národnému programu vzdávali žien národní buditelia v 19. storočí. Údajne by ich zbytočne rozptyľovali.

Benka bol svojou tvorbou posadnutý a obťažovali ho početné návštevy. Zábavnou kapitolkou z jeho života je návšteva Diega Riveru, manžela Fridy Kahlo. Benkovi tvrdili, že sa zastaví na desať minút, fanatický mexický komunista a maliar sa však na odchod nezberal ani po dvoch hodinách, a tak sa s ním Benka rozlúčil. Bol z toho malý škandál, Benkov postoj je však pochopiteľný, mnohokrát sa sťažoval, že ho návštevy pripravujú o čas. Bolo mu jedno, akí vyznamní ľudia to pritom boli.

Autor: Ján Gregor

Hlasuj:

pridať komentár | zobraziť komentáre(0)