Výskum a vývoj na Slovensku – neobjavený potenciál?

V roku 2004 sa priemyselný rast zrýchlil, v rýchlom slede boli zavedené reformy orientované na podnikanie a Slovensko sa stalo magnetom pre zahraničných investorov, ktorí hľadali najlepší pomer hodnoty a nákladov. To viedlo k tomu, že veľké nadnárodné koncerny si vytvorili zo Slovenska základňu pre svoje výrobné operácie, zvlášť v oblasti automobilového priemyslu (KIA, PSA) a elektroniky (Sony, Samsung). Objavili sa desiatky dodávateľov, ktorí budovali na odbornosti získanej prostredníctvom rýchlej industrializácie a obrovských zlepšení v technickom vzdelávaní počas socialistického plánovacieho obdobia rokov 1950-1989. Toto všetko sa dialo, kým dovtedy hviezdna sféra VaV zaostávala, pomaly upadajúc kvôli nedostatku financií a nedostatočným priemyselným mechanizmom, ktoré by udržali stovky výskumných ústavov pri živote. Mozgy, ktoré boli pestované v rámci náročného a intenzívneho univerzitného systému, hľadali útočisko v zahraničí, alebo pomaly upadali v ponurých ošarpaných laboratóriách s vybavením starým desiatky rokov.

2008: Koniec jednej éry...
Priemyselný rozmach, ktorý pripomínal rozvoj Číny (nárast HDP o 10,4 % v r. 2007) sa so škrípaním zastavil, keď začala vanúť skutočná finančná búrka. Učičíkané dobre plánovanými reformami a zdravými štátnymi financiami, nezaťažené obrovskými dlhmi, ktoré ničili susedov, si Slovensko udržiavalo predpokladaný rast 2 až 4 %, pričom zvyšok EÚ sa utápal v recesii. Vláda prijala opatrenia na stimulovanie obchodu a budovanie infraštruktúry a optimalizovala investičnú legislatívu – napríklad zníženie limitu oprávnenosti množstva investícii zákonom o podpore investícií o 50 %.

;reklama;

Potreba záchranných opatrení však nebola taká akútna, ako naznačovali mnohé globálne titulky, ktoré odsudzovali Európu na ekonomické zatratenie. I keď miestne meny rýchlo padali, euro si udržiavalo stabilitu a poskytovalo slovenskému podnikaniu vítané uľahčenie. Najnižšie náklady na pracovnú silu v eurozóne podnietili mnoho viacnárodných spoločností presunúť svoju výrobu na Slovensko (alebo ju tam udržať), zvlášť ak si už vytvorili v krajine dcérske spoločnosti. Atraktívnosť Slovenska ostáva zachovaná vďaka silnej kombinácii stability, prostredia podporujúceho podnikanie, nízkym nákladom a polohe v srdci Európy, hraničí s lákavými východoeurópskymi trhmi a je spojené širokorozchodnou traťou s bývalými sovietskymi krajinami, pričom je bezpečne chránené bezhraničnou schengenskou zónou EÚ. A predsa je Slovensko otvorenou ekonomikou výrazne orientovanou na vývoz a len málokto by si trúfol predpovedať krátkodobý ekonomický osud jeho priemyslu.

...a začiatok ďalšej...
Vrchol výrobne orientovaného rastu predstavoval výzvu pre slovenských tvorcov politiky. Ako by sa mali vysporiadať s dlhodobým nedostatkom podpory v oblasti VaV, aby inovácia mohla nahradiť výrobný výstup ako hlavnú pohonnú silu rastu? Toto bolo treba urobiť rýchlo. Pevný rozpočtový režim poskytoval iba jednu možnosť: stimulovať prúdenie súkromného kapitálu do VaV na Slovensku priškrtením spojenia medzi obchodom a vedou a propagovaním investícií do VaV prostredníctvom štátnej podpory. Prieskum agentúry SARIO medzi investormi, ktorí sú uznávaní na Slovensku, odhalil, že kľúčom bola dostupnosť: lepšia dostupnosť štátnej pomoci pre VaV a zlepšená spolupráca s univerzitami. Nasledoval príval iniciatív, legislatívne úpravy a schémy štátneho financovania, z ktorých vyplynulo, že tieto problémy sa vyriešili a obchod mohol čerpať z optimalizovaného prostredia investície do VaV. Ekonomická kríza núti spoločnosti znížiť náklady, pričom si musia udržať svoju konkurencieschopnosť a udržať sa na hrane technologického rozvoja. Slovensko má najnižšie náklady na VaV v EÚ-25 a predstavuje ucelenú súčasť pulzujúcej Európskej výskumnej oblasti (EVO), pričom na druhej strane získava z intenzívnej vedeckej spolupráce v strednej Európe a vysokej priemyselnej hustoty jej vedúcich sektorov a tiež z flexibility a rýchleho rozvoja svojich technických univerzít. Ústrednou otázkou stále zostáva nedostatok priameho financovania univerzít, ktoré vláda plánuje nahradiť prostredníctvom nedávno schváleného zákona, ktorý umožňuje štátnym univerzitám založiť spoločné podnikanie so súkromnými spoločnosťami a zhodnotiť svoje vlastné ľudské aktíva a sústrediť vedeckú odbornosť.

6 spôsobov ako získať financie pre VaV na Slovensku
Jednoduchý a pevný systém štátnej podpory VaV je možné definovať v 6 častiach, pričom každá je vhodná pre iný projekt a spoločnosť.

• Investičná pomoc pre technologické centrá je poskytovaná slovenským Ministerstvom hospodárstva na podporu investícií do kapacít VaV na zrýchlenie priemyselnej inovácie; vyžaduje si to investíciu minimálne 1,2 mil. € a pokryje to až do 50 % oprávnených nákladov.
• Slovenská agentúra pre VaV poskytuje granty na národné projekty pre rôzne malé a stredne veľké projekty; polovica dostupného rozpočtu ide na aplikovaný výskum a vývoj v malých a stredne veľkých podnikoch.
• Uvažuje sa o štrukturálnych fondoch EÚ na podporu ekonomickej konvergencie menej rozvinutých členských štátov EÚ; v rámci programu výskumu a vývoja sa slovenská vláda snaží posilniť univerzity aj podniky, ktoré môžu požiadať o krytie svojich nákladov na obstaranie technológie a personálnych nákladov.
• Nová legislatíva Európskej komisie (Nariadenie č. 800/2008) umožnila flexibilnejší prístup k udeľovaniu štátnej pomoci veľkým strategickým investíciám do VaV nad 20 mil. €. Na základe individuálnych rokovaní so slovenským Ministerstvom školstva môže byť táto tzv. ad-hoc pomoc poskytnutá na základe spoločného súhlasu slovenskej vlády a Európskej komisie.
• Na Slovensku bol prijatý nový zákon na stimuláciu VaV a vstupuje do účinnosti v auguste 2009. Tento vysoko flexibilný zákon umožňuje priame dotácie a daňové úľavy pre projekty VaV a investície do podnikov VaV; možnosti sa ďalej rozširujú, ak sa do projektu zapoja univerzity.
• Keďže Slovensko je súčasťou Európskej výskumnej oblasti (EVO), má prínos zo zapojenia do 7. rámcového programu (FP7), ktorý je hlavným podporným nástrojom EÚ pre VaV s celkovým rozpočtom 50,5 bil. €. Množstvo projektových schém a výziev na predkladanie projektov umožňuje spoločnostiam na Slovensku súťažiť s inými krajinami EÚ o verejné financie do najmodernejšieho výskumu.

Kam investovať
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) poskytuje bezplatné ucelené vládne poradenstvo pre investície do VaV s cieľom maximalizovať spokojnosť investorov pri investovaní na Slovensku. Niektoré príležitosti však zabezpečujú maximálne prínosy bez ohľadu na okolnosti.

• Slovensko je najväčším výrobcom automobilov na hlavu na svete – jeden milión áut za rok v krajine, ktorá ma 5 miliónov obyvateľov. Ako dôsledok automobilového rozmachu otvorili univerzity viacero nových študijných programov súvisiacich s automobilovým priemyslom, aby zabezpečili miestnu technologickú inováciu a zvýšili pridanú hodnotu produkovanú lokálne. Najväčší výrobcovia áut na Slovensku sú Volkswagen, Kia a Peugeot-Citroën (PSA), všetky umiestnené lokálne, prostredníctvom reťazca vysoko konkurenčných a inovatívnych dodávateľov. Tento zhluk rozvoja a dizajnu umožňuje zvládnuť nové výzvy a zlepšiť výstup z hľadiska efektívnosti, ergonomiky, čistoty, bezpečnosti, automatizácie a zníženia nákladov.
• Hraničný technologický know-how priniesli na Slovensko investície spoločností Sony a Samsung v optoelektronike. Nové investície sem prúdia aj v týchto časoch finančnej krízy (Južná Kórea bola hlavným zdrojom PZI pre SARIO za rok 2008) a slovenské technické univerzity začali diverzifikovať svoje portfóliá smerom k zachyteniu tohto rodiaceho sa trendu. Západné Slovensko sa stalo uzlom úzko prepojených viacnárodných spoločností, ktoré sa snažia dostať na trh EÚ s elektronikou a postupne zapájajú miestne kapacity v oblasti inovácií do svojho procesu technologického rozvoja.
• Informačná a komunikačná technológia (ICT) je oblasť, kde je Slovensko najkonkurencieschopnejšie na globálnej úrovni, či už je to v oblasti vývoja softvéru (ESET, Millennium000 alebo Interway, miestni špičkoví hráči, ktorí sa zaraďujú medzi najrýchlejšie rastúce spoločnosti na svete) alebo rozvojové riešenia (Dell, Microsoft, Accenture, Siemens, IBM a Lenovo). Ucelená infraštruktúra optických vláken a všadeprítomné bezdrôtové širokopásmové pokrytie pridáva ešte viac atraktívnosti nízkonákladovým a vysokokvalitným rozvojovým príležitostiam.
• Dodávka energie na Slovensku je vo veľkej miere závislá od ruského zemného plynu. Nedávne plynové krízy iba zdôraznili naliehavosť dlhodobého vládneho úsilia diverzifikovať investície do energetiky a podpory VaV. 50-ročná tradícia inžinierstva v oblasti jadrovej energetiky (prvý jadrový reaktor na Slovensku bol vybudovaný v roku 1958) a výskum v oblasti fyziky častíc preukázaný prostredníctvom trvalého členstva Slovenska v konzorciách CERN a ITER a tiež štátna podpora v prospech jadrovej energie vytvorili vhodné podmienky na spustenie strategického VaV v oblasti energetiky, ktorý je podporovaný jasným záujmom vlády o rozvoj nových riešení.

Kam teraz
Tri najväčšie slovenské technické univerzity sa nachádzajú v hlavnom meste Bratislava, v Žiline, v priemyselnom a dopravnom uzle severného Slovenska, a v Košiciach, centre východného Slovenska. Všetky hlavné európske a svetové destinácie sú dosiahnuteľné z letísk v Bratislave a blízkej Viedne-Schwechatu a rastúci počet letov, zvlášť do Veľkej Británie, sa realizuje aj z Košíc.

Ucelené informácie a pomoc je možné získať od agentúry SARIO, koordinačnej agentúry na propagáciu PZI a podporu, vrátane zabezpečenia zdrojov pre VaV. Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo školstva poskytujú štátnu pomoc a koordinujú realizáciu projektových grantov a štrukturálnych fondov. Slovenské skupiny združení priemyselného VaV, domáce spoločnosti pre VaV a Slovenská akadémia vied tvoria špičkové výskumné a vývojové inštitúcie.

More info: www.sario.sk

Foto: SARIO

Audio/Video

Fotogaléria