Krása prírody zachytená naveky

„Som slovenský fotograf, ktorý fotí krajinu,“ hovorí o sebe skromne. Jeho fotografie sú magické, on ale tvrdíí, že sa iba snaží byť v správnom čase na správnom mieste. Cestuje po Británii a fotografuje, najväčšiu krásu však podľa neho máme doma - Marián Ubrankovič.

 „Vždy sa mi páčili fotografie fotené „kadetade“ po svete a sníval som, že raz tak budem fotiť aj ja,“ hovorí o svojej vášni Marián. Pretože príroda mu už od malička prirástla k srdci, prevažuje na jeho obrázkoch krajina. Na ceste za dobrou fotkou ho sprevádza skoré ranné vstávanie, kvôli zachyteniu východu slnka i čakanie na príjemné farby podvečerného svetla.

Keďže na splnenie svojho sna potreboval peniaze na lepší fotoaparát, vybral sa pred piatimi rokmi do Veľkej Británie. „Dostal som sa sem cez známeho, ktorý mi pomohol s ubytovaním a prácu som si našiel cez pracovnú agentúru asi po troch mesiacoch po príchode,“ popisuje svoje začiatky. „Nebolo to ľahké, lebo moja angličtina bola slabá, slovenský rýchlokurz nestál za veľa. Najprv som sa učil doma, ako samouk, neskôr som sa prihlásil na kurz v community centre, ktorý poriadalo mesto Rotherham v kraji South Yorkshire, kde žijem pre občanov, čo poctivo platia mestu všetky poplatky,“  dodáva.

;reklama;

Pred tromi rokmi si kúpil zrkadlovku Nikon D200, po čase pribudol objektív, statív, foto vak a sada filtrov a začal si plniť svoj sen. „Myslím, že dobrá fotografia nie je o pretekaní sa, kto má lepší fotoaparát, hoci technika je dôležitá. A nie je ani o tom, fotiť všetko, čo príde a potom v počítači fotky donekonečna upravovať. Základ je v zvládnutí techniky, ale fotograf musí vedieť, čo chce fotografiou divákovi ukázať a hlavne musí cítiť, čo fotí.“

Kde sa v Mariánovi vzala schopnosť vidieť veci tak, ako ich ukazuje na svojich fotografiách? Ako hovorí, určité umelecké sklony zdedil. „Od malička som stále niečo skladal, lepil modely áut a lietadiel, vyrezával z dreva loďky a rôzne veci, ktoré sa točili okolo každodenného detského života. V rodine bol naozaj šikovný starký z Kokavy nad Rimavicou, ktorý celý život pracoval s drevom a vyrezával z neho. Mne napríklad, keď som sa narodil, vyrezal z dreva kolísku a aj píšťalku, na ktorej som sa ale nikdy nenaučil hrať. Mamina zase krásne maľovala a vypaľovala obrazy, z času na čas sa tomu venuje i teraz, keď vypaľuje drevené varešky pre známych.“

Čo sa týka techniky, je Marián viac menej samouk. „Čítam rôzne časopisy, ktoré vychádzajú v UK - Digital Photo, Monthly Photography, Practical Photography, kde hľadám rady a návody ako zvládnuť rôzne fotografické techniky, ako zvoliť kompozíciu a keďže fotím hlavne vonku, tak aj rady, ako ochrániť fototechniku v rôznych klimatických podmienkach. Môj obľúbený fotograf je David Noton, je tak trochu aj mojím vzorom. Fotí, čo vidí a nesnaží sa to meniť vo foto softvéri. Tak sa snažím fotiť i ja – ukázať, čo vidím a potom urobiť len nevyhnutné úpravy, ako zvýrazniť kontrast, doostriť a vyčistiť od škvŕn od špinavého senzoru fotoaparátu.“

Marián myšlienku, že by sa ráz živil fotografovaním nezavrhuje, momentálne ho však má ako svoj koníček. „Rád cestujem a zároveň fotím. Každú voľnú chvíľu sa snažím využiť na objavovanie nových miest,“ hovorí. „V jedno nedeľné ráno som sa vybral fotiť hrad Bamburgh pri severnom mori v Northumberlande. Dorazil som na miesto zavčasu, pred východom slnka a bola ešte tma. Vybral som si veci z auta a šiel pomaly hľadať miesto na vhodný záber. Kráčal som po pláži, videl len za pomoci baterky a počúval šum mora. Zastavil som sa na mieste, odkiaľ som plánoval fotiť. Rozložil som statív, foťák, nasadil filter na objektív a sledoval hru ranné svetla. Po chvíli som sa obzrel a neveril vlastným očiam. Všade za mnou a okolo mňa stáli fotografi.  Bolo ich asi 15 a všetci čakali na prvé lúče tohto dňa. Keďže bolo veterno a mal som na hlave čiapku s kapucňou z bundy a k tomu ešte ten šum mora, absolútne som ich nepočul prichádzať. Pousmial som sa a bol rád, že nie som jediný šialenec, ktorý si v nedeľu ráno, keď normálni ľudia ešte spia v teplých posteliach privstal, aby v mraze a vetre robil to, čo ho baví - fotil.“

Od mája 2010 jeho fotky nájdete aj na webe www.marianubrankovic.com.

Sú tu fotografie z Anglicka, Walesu, Škótska, Chorvátska i Slovenska.

Autor: Iva khrapunova
Foto: Marián Ubrankovič

Audio/Video

Fotogaléria