Vianoce vo svete

Pre mnohých ľudí je oslava Vianoc každoročným vyznaním ich náboženského presvedčenia. Pre iných je to príležitosť obdarovať priateľov a rodinu a oddávať sa činnostiam materiálnejšieho charakteru. Nech už na to ľudia majú akýkoľvek dôvod, zapájajú sa do osláv sviatku, ktorý spája tradíciu rôznych spoločenstiev už po viac ako tritisíc rokov. Na svete sa Vianoce oslavujú mnohými rôznymi spôsobmi. Každá krajina má vlastné typické vianočné jedlo, tradície a zvyky. Tieto tradície sú také rôznorodé, ako sú kultúry a náboženské zvyky jednotlivých krajín sveta a my uvedieme aspoň niekoľko z nich.

Postava Otca Vianoc alebo Santa Clausa je známa mnohým dospelým a deťom po celom svete. Santa Claus vznikol v 4. storočí na základe osoby Svätého Mikuláša, biskupa z Myry, čo je mesto na území súčasného Turecka. Bol známy ako láskavý a štedrý muž, ktorý obzvlášť miloval deti. Sviatok Sv. Mikuláša sa oslavoval 6. decembra a rozdávali sa počas neho darčeky a robili sa dobročinné skutky.

;reklama;

Táto tradícia sa zachovala v Holandsku, kde jeho meno Holanďania nakoniec prerobili na Sinterklaas. Holandské deti si ku kozubu kládli drevené topánky (dreváky) a Sinterklaas tie dobré z nich odmenil tým, že im v topánkach nechal nejaké dobroty. Holandskí kolonizátori tento zvyk preniesli v 17. storočí do Ameriky a tu sa zaužívalo anglikánske meno Santa Claus. Iné krajiny si pripomínajú rôzne iné postavy, ktoré sú počas Vianoc a adventu nositeľmi dobrých vecí. V Taliansku majú La Befana, v Španielsku, Portoriku a Mexiku Troch kráľov, vo Švédsku sa deti stretávajú s postavou škriatka menom Tomten, označenie Christkindl alebo Ježiško nájdete vo Švajčiarsku, Bavorsku a Rakúsku a vo Francúzsku sa oslavuje Pere Noël, Otec Vianoc alebo Ježiško.

Počnúc novembrom je vo Veľkej Británii nemožné zabudnúť, že sa blížia Vianoce. Obchody a centrá miest sú ovešané svetlami, ozdobami a najrôznejšími druhmi a farebnými prevedeniami vianočných stromčekov. Všade počuť vyhrávať vianočné koledy a často na uliciach vidieť spevokoly, ktoré ich spievajú za účelom vyzbierať peniaze na charitu. Zlatým klincom sviatkov je Prvý sviatok vianočný. Rozdávajú sa počas neho darčeky a rodiny sa stretávajú, aby zasadli k spoločnej večeri – pečenému moriakovi so zeleninou a rôznymi omáčkami, po ktorom nasleduje sýty ovocný vianočný puding poliaty planúcou omáčkou z brandy. Ľudia s obľubou posielajú priateľom a rodine vianočné pozdravy a pošta tento rok ráta s tým, že počas troch predvianočných týždňov rozošle KAŽDÝ DEŇ vyše 100 miliónov pozdravov.

V mnohých anglicky hovoriacich krajinách nasleduje po Prvom sviatku vianočnom tzv. Boxing Day (Deň škatúľ). Ten vznikol na základe stredovekého zvyku, keď sa v kostoloch otvárali škatule na almužny (do ktorých ľudia vložili svoje peňažné dary) a ich obsah sa deň po Vianociach rozdal miestnym chudobným.

Na Slovensku sa na Štedrý večer stavia vianočný stromček, ľudia idú do kostola a doma ich potom čaká tradičná večera, ktorá sa skladá z kapustnice a ryby so zemiakovým šalátom. Pred hlavným chodom sa jedia oblátky s medom a kúskami cesnaku. Po hlavnom jedle nasledujú opekance, čo sú vlastne kúsky pečeného kysnutého cesta s hrozienkami a makom. Potom sa odbaľujú darčeky spod vianočného stromčeka.

Pre Švédov je najdôležitejším dňom Vianoc tiež Štedrý večer, počas ktorého si pochutnajú na vianočnom jedle, ktoré pozostáva zo šunky (bravčovej), haringa a hnedej fazuľky a rodina sa potom navzájom obdarúva.

Lotyši veria, že Otec Vianoc (alebo Santa Claus) nosí darčeky počas celých 12 vianočných dní, ktoré začínajú Štedrým večerom. Aké krásne takto si predĺžiť zábavu! Hovorí sa, že práve v Lotyšsku v 16. storočí ozdobili prvý vianočný stromček, a to ružami a na Štedrý večer.

V Austrálii je na Vianoce často veľmi horúco a nie je nič nezvyčajné, keď sa na Prvý sviatok vianočný teploty pohybujú okolo 35oC. Aj oni jedia moriaka a po ňom planúci vianočný puding, hoci niektorí Austrálčania si vianočnú večeru často vychutnajú na miestnej pláži. Pláž Bondi v Sydney priťahuje na Prvý sviatok vianočný tisíce ľudí. Od roku 1937 sa každoročne na Štedrý večer spievajú Koledy pri svetle sviečok a desiatky tisícok ľudí sa zhromaždia v Melbourne, kde si zaspievajú najobľúbenejšie vianočné piesne.

Hoci ľudia v nekresťanských krajinách tiež oslavujú Vianoce, ich zvyky majú len veľmi málo spoločné s týmto náboženským sviatkom. V Japonsku oslavujú Vianoce len deti. Úlohu Santa Clausa hrá kňaz menom Hoteiosha, ktorý pre deti v každom dome necháva darčeky. Dospelí čakajú na oveľa významnejší sviatok, ktorým je Nový rok a vtedy si dávajú darčeky a vzájomne si prajú. 

V Číne rodiny ozdobujú vždyzelené stromy papierovými reťazami, kvetmi a lampášmi. V tomto komunistickom štáte sa Kristus počas sviatkov vôbec nespomína a preto sa stromy označujú za „Stromy svetla”. Na Prvý sviatok vianočný deti očakávajú návštevu postavy Dun Che Lao Ren (Starý muž Vianoc), ktorý im prináša darčeky. Tak ako v Japonsku, dôležitejší je pre nich sviatok lunárneho Nového roka, ktorý sa oslavuje niekedy medzi polovicou januára a začiatkom februára.

Tibeťania oslavujú päťdňový sviatok s názvom Dosmoche, počas ktorého si pripomínajú zomierajúci rok a začiatok toho nového. V každej dedine stojí zázračný stĺp vytvorený z krížikov, päťcípych a iných hviezd. Tanečníci so strašidelnými maskami vyháňajú z nadchádzajúceho roka zlých duchov. Modlitby a hostiny vrcholia tým, že dedinčania zrúcajú stĺp.

Moderné Vianoce, ktoré oslavujú tak veriaci, ako aj neveriaci, prešli storočiami zmien a úprav a musíme ich vnímať ako víťazstvo tolerancie nad tou menej príjemnou stránkou ľudskej povahy. Zostáva nám len dúfať, že sa im podarí udržať sa nad hladinou komercie. A tak nech už Vianoce tento rok strávite kdekoľvek a akokoľvek, prajem vám Veselé Vianoce a šťastný Nový rok.

Autor: Jan Maytum
Foto: Fotolia

Audio/Video

Fotogaléria