Od :
Pre :

Vodné mlyny na Malom Dunaji

Mlynárstvo patrilo na Slovensku vždy k obľúbeným remeslám.

Rozšírené boli hlavne vodné mlyny, obzvlášť na južnom Slovensku, kde bol vodný mlyn takmer v každej dedine. Práve v tejto oblasti sa ich dnes zachovalo ešte päť. A hoci každý z nich je minimálne stredoeurópskym unikátom, málokto o nich vie.

Dunaj a jeho priľahlé ramená vytvorili na Žitnom ostrove dobré prírodné, hydrogeologické i hospodárske podmienky pre existenciu vodných mlynov. Spočiatku tu boli rozšírené najmä lodné mlyny, nazývané tiež plávajúce, ktoré u nás rozšírili Rimania. Zariadenie na zomletie obilia bolo postavené na dvojici lodí, ktoré mlynár zakotvil priamo na rieke tam, kde bol najsilnejší prúd vody.

V 18. storočí však nastal rozvoj parnej dopravy a lodné mlyny, ktoré často vytvárali na rieke celé ostrovčeky, začali prekážať. Vodným zákonom z roku 1885 boli nakoniec zakázané. Mlynári na Malom Dunaji, kde bolo v tom období až 37 lodných mlynov, sa však nechceli vzdať svojej výnosnej práce a tak ich preniesli k brehom a postavili na koly. Vodu na koleso privádzali haťami, ktoré však tiež nesmeli brániť lodiam. Aj tu sa mlynári vynašli a stavali dlhšiu šikmú hať z protiľahlého brehu a kratšiu z nábrežnej strany mlyna. Ich pozostatky na viacerých miestach pri nízkej vode vidno aj v súčasnosti.

Dnes zašlú slávu mlynárstva na južnom Slovensku pripomínajú kolové mlyny v Jelke, Tomášikove, Jahodnej a Dunajskom Klátove a jediný loďkový mlyn v Kolárove.

;reklama;

Jelka

Unikátny dvojposchodový mlyn patril pôvodne Jozefovi Némethovi, po ňom jeho synovi Vincentovi a do roku 1973 Ernestovi Némethovi, preto ho dnes nazývajú aj Némethovský mlyn. Najstarší doklad o ňom - plán využitia vody s technickým popisom a kresbou konštrukcie mlyna, pochádza z roku 1894. Vtedy bol mlyn ešte lodným mlynom a „luxusnú“ prestavbu na dvojposchodový kolový urobil jeho majiteľ až začiatkom 20. storočia, keď pôvodné mlecie kamene vymenil za moderné stroje. V prestavanom mlyne sa mlelo do apríla roku 1951.

V roku 1993 bol zrekonštruovaný a odvtedy je v ňom múzeum mlynárstva. Zariadenie je funkčné a počas prehliadky návštevníkom sprievodca spustí mlynské koleso a vysvetlí ako sa v mlyne pracovalo. Súčasťou areálu je aj malý skanzen zameraný na poľnohospodársku minulosť obce.

Tomášikovo

Budova mlynu so šindľovou strechou postavená na agátových koloch s veľkým lopatkovým kolesom, ku ktorej vedie drevená lávka, je zachovaná v pôvodnom stave. Postavil ho v roku 1893 János Matica, starý otec posledného mlynára a dnes je najstarším zachovalým mlynom na Malom Dunaji.

V mlyne sa mlelo na dvoch kameňoch postavených na masívnom mlynskom lešení. Podľa slov sprievodcu sedem dní mlyn pracoval a ôsmy deň mlynár prebrúsil a vyčistil vždy jeden z kameňov. Mlelo sa 20 hodín denne a zomletie jednej dávky obilia trvalo 2 hodiny.
Naposledy bol mlyn zrekonštruovaný v roku 1940 a posledný krát pracoval v roku 1960. Aj zariadenie tohto mlyna je funkčné a počas prehliadky sprievodca spúšťa koleso mlyna. Poháňa ho však motor, pretože v Malom Dunaji už nie je dostatok vody.

Jahodná

V Jahodnej sa kedysi mlelo až v jedenástich mlynoch. Zachovali sa dva, jeden jeho majiteľ predal Slovenskému národnému múzeu v Martine. Ten druhý postavil na konci 19. storočia Boldizsár Renczés. Keď mlyn v roku 1920 vyhorel, odkúpil ho lesník István Nagy a v roku 1931 ho, ako jeden z mála vodných mlynov na Malom Dunaji, prerobil na vodnú pílu. V mlyne vyrábal elektrinu, ktorá slúžila nielen na pílenie, ale osvetľovala aj verejné budovy v obci. V súčasnosti sú vlastníkom mlyna Západoslovenské energetické závody. Do pôvodného stavu hol zrekonštruovali pred desiatimi rokmi, je však jediným mlynom, ktorý nie je prístupný verejnosti. Vidieť sa dá z mosta cez rieku, z protiľahlého brehu alebo z vody.

Dunajský Klátov

Mlyn v Dunajskom Klátove má na rozdiel od ostatných murovanú mlynicu a na koloch v drevenej prístavbe je postavená iba hnacia časť mlyna. Poháňali ho vody Klátovského ramena, jedného z prítokov Malého Dunaja. Postavený bol na konci 19. storočia a terajšiu podobu získal v roku 1920. Posledným majiteľom bol Michal Csefalvay, ktorý v ňom naposledy mlel v štyridsiatych rokoch 20. storočia. V druhej polovici osemdesiatych rokov minulého storočia bol mlyn odkúpený štátom a objekt i celé okolie vyhlásené za štátom chránené územie. Unikátne je i okolie mlyna – prírodná rezervácia Klátovské rameno. Je to výnimočne cenné územie s typickými lužnými lesmi, množstvom vzácnych druhov rastlín i živočíchov a mimoriadne čistou vodou pokrytou rozsiahlymi plochami lekien.

Kolárovo

Loďkový mlyn v Kolárove nepláva, je ukotvený a vedie k nemu 86 metrov dlhý most - najdlhší zastrešený most s celodrevenou konštrukciou v Európe. Mlyn je jediný svojho druhu u nás, nie je však pôvodný. Je rekonštrukciou Radvaňského mlyna, ktorý pracoval na Dunaji. Postavený bol v roku 1920 a majiteľom bol Szivanyó Béla. V roku 1945 vyhorel a keďže to bol posledný plávajúci mlyn u nás bol v 70. rokoch zrekonštruovaný.

Celý areál mlyna leží na ostrove, ktorého hranice tvoria Malý Dunaj a Váh a spravuje ho Ochranársky spolok Vodný mlyn Kolárovo. Súčasťou expozície sú aj viaceré technické pamiatky (napríklad agregát na výrobu rybárskych sietí), sedliacky dom a farma. V priestoroch mlyna sú tradičné súčasti mlynského zariadenia i dobové fotografie.

Autor: Ivana Brezinská
Foto: Ivana Brezinská