Súčasná energetická situácia na Slovensku

Rozhovor s p. Petrom Žigom
prvým štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky

Ktoré sekcie a orgány, majú na starosti  energetiku na Slovensku?

Problematiku energetiky na MH SR má na starosti sekcia energetiky, ktorú tvoria nasledovné tri  odbory a jedno oddelenie:

• odbor energetickej a surovinovej politiky
• odbor medzinárodných vzťahov v energetike
• odbor  palív a energetiky
• oddelenia regulačných analýz

Sekcia má v súčasnosti 36 zamestnancov. Ja, ako prvý štátny tajomník na MH SR, mám na starosti:

• sekciu stratégie
• sekciu obchodu a ochrany spotrebiteľa
• sekciu energetiky, resp. odbor legislatívy a práva

;reklama;

Ako by ste zhodnotili celkovú energetickú sebestačnosť, resp. závislosť Slovenska na zdrojoch zo zahraničia?
Energetika ovplyvňuje všetky odvetvia národného hospodárstva a je jedným zo základných pilierov ekonomiky. Uvedomujeme si, že energetická bezpečnosť je súčasťou národnej bezpečnosti, preto problematike energetickej bezpečnosti je z našej strany venovaná najvyššia priorita.

Otázka energetickej sebestačnosti Slovenska sa dostala do popredia v súčasnosti predovšetkým v súvislosti s predpokladaným vyraďovaním zdrojov na výrobu elektriny - odstavením jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, ale tiež po januárovej plynovej kríze. Plynová kríza jednoznačne potvrdila urgentnú potrebu diverzifikácie energetických zdrojov a  prepravných trás, predovšetkým zemného plynu, ale aj potrebu vzájomného prepojenia energetických sietí v rámci Európy, resp. Európskej únie. Okrem diverzifikácie zdrojov bude potrebné podporiť intenzívnejšie využívanie domácich energetických zdrojov a obnoviteľných zdrojov – netreba pritom zabúdať, že sa treba zamerať na zvyšovanie energetickej efektívnosti v každej oblasti národného hospodárstva. Jedine takéto opatrenia pomôžu dosiahnuť zvýšenie energetickej bezpečnosti a zároveň zníženie energetickej závislosti jednotlivých krajín od jedného štátu.

Slovensko bolo dlhé roky sebestačné v zásobovaní elektrickou energiou, ale po odstavení prvého bloku jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach 30. decembra 2006, nastal zlom a Slovensko sa stalo dovozcom elektrickej energie. O čo horšie, tomuto nepriaznivému javu bude naša krajina musieť čeliť pravdepodobne až do roku 2012 - do spustenia 3.bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.

Celkovo si je potrebné uvedomiť, čo patrí k opatreniam na zvýšenie energetickej bezpečnosti krajiny:

• dostatok zdrojov elektriny lokalizovaných na území SR
• diverzifikácia energetických zdrojov a prepravných trás zemného plynu a ropy
• rozvoj jadrovej energetiky
• zvýšenie domácej výroby za podpory využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä potenciálu biomasy
• zníženie celkovej spotreby energií znižovaním energetickej náročnosti, resp. zvyšovaním energetickej efektívnosti

Aké konkrétne investície do energetiky sa  plánujú v najbližších rokoch?
Z energetických investícií má najvyššiu prioritu jednoznačne dostavba 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce s inštalovaným výkonom 880 MW. Práce na stavbe s nákladom 2,77 mld. EUR boli oficiálne zahájené v novembri minulého roka. Termín uvedenia jednotlivých blokov do prevádzky stanovil investor Slovenské elektrárne, a.s. na roky 2012 a 2013 a do prác by malo byť zapojených viac ako 3 000 pracovníkov.

V novembri minulého roka sa začali práce aj na výstavbe tepelnej elektrárne s paroplynovým cyklom pri Malženiciach s inštalovaným výkonom 430 MW a  nákladmi 400 mil. EUR. Investorom stavby je spoločnosť E.ON Elektrárne, s.r.o. Spustenie prevádzky elektrárne je plánované na koniec roka 2010.

Vodohospodárska výstavba, š.p. má v pláne na rieke Váh realizáciu Vodného diela Sereď – Hlohovec. Inštalovaný výkon dosiahne 52 MW.

V najbližšom období sa uvažuje nad realizáciou projektov obnoviteľných zdrojov energie, najmä na báze biomasy, i vodnej energie.  
Každopádne treba povedať, že uvedené stavby veľkých energetických zariadení nielen prispejú  k zvýšeniu energetickej sebestačnosti republiky, ale množstvom pracovných síl, ktoré budú na výstavbe potrebné, sa významne podporí zamestnanosť v dotknutých regiónoch.

Patrí energetika medzi tie, ktoré budú tiež pociťovať  negatívne dôsledky krízy?
Súčasná ekonomická situácia vo svete je vážna a vízie do budúcna sú zastreté obrovskou neistotou. Kríza výrazne poznamenala  reálnu ekonomiku, v ktorej došlo k silnému poklesu výkonnosti a zvýšeniu nezamestnanosti. Vláda SR si uvedomuje svoju zodpovednosť,  ale súčasne i obmedzenosť nástrojov, ktoré má k dispozícii v boji proti kríze globálneho charakteru. I napriek týmto možnostiam, vláda SR prijala zásadné legislatívne opatrenia, ktoré by zabezpečili zodpovedajúci vplyv štátu v energeticky dôležitých spoločnostiach, ktoré by  čo v najväčšej miere eliminovali dopad krízy na slovenskú ekonomiku a na životnú úroveň obyvateľov Slovenska.

NR SR schválila  dňa 17.2.2009 v skrátenom legislatívnom konaní novelu zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, čím sa naplnilo jedno z opatrení prijatých v súvislosti s januárovou  energetickou krízou, spôsobenou zastavením dodávok zemného plynu. Spomínaná novela svojou podstatou prispeje i k eliminácii negatívnych následkov  krízy a zabráni vzniku a kumulácii vážnych hospodárskych škôd v priemysle, spôsobených prerušením dodávok plynu - čoho svedkami sme boli začiatkom tohto roku.
Cieľom novely je zamedziť opakované ohrozenie dodávok plynu pre odberateľov plynu v SR, zabezpečiť plynulosť týchto dodávok, zabrániť a predchádzať stavu núdze pri narušení dodávok plynu a rozšíriť cenovú reguláciu o reguláciu prístupu do zásobníkov a uskladňovania plynu.

Uvediem niektoré konkrétne opatrenia prijaté vládou SR na prekonanie dopadov globálnej krízy v oblasti štrukturálnych politík, zameraných na energetiku:

• prijatie opatrení na zabezpečenie zvýšenia domácej spotreby energie z domácich zdrojov, cieľom ktorých je znížiť negatívnu bilanciu výroby a spotreby energie a tiež podporiť slovenský priemysel pri budovaní nových energetických kapacít
• podpora znižovania energetickej náročnosti a zvyšovania energetickej efektívnosti
• zriadenie programu na podporu energetickej efektívnosti. MH SR v rámci operačného programu „Konkurencieschopnosť a hospodársky rast“ podporuje práve projekty so zameraním na obnoviteľné zdroje energie.

Celkovo si treba uvedomiť, že dopady svetovej finančnej a ekonomickej krízy sa určite prejavia i v energetike. Dôsledkom útlmu predovšetkým v priemyselnej výrobe, dochádza aj k poklesu spotreby energií. Z titulu zníženej spotreby napr. elektriny môže dôjsť k spomaleniu realizácie niektorých investícií, a preto práve realizácie stavieb energetických zariadení (popri výstavbe diaľnic), investície do využívania obnoviteľných zdrojov a do programov zatepľovania budov, by mohli byť v najbližšom období veľmi účinným prostriedkom zmiernenia negatívnych vplyvov súčasnej krízy na hospodársky rozvoj. Prakticky povedané: tým, že sa vytvoria nové pracovné miesta, zvýši sa zamestnanosť nielen v jednotlivých regiónoch, ale i na Slovensku.

Autor: Beata Pašková
Foto: Archív MH SR, iStockPhoto

Audio/Video

Fotogaléria