Od :
Pre :
 

Važecká jaskyňa

img

Národná prírodná pamiatka Važecká jaskyňa je jedna z najznámejších jaskýň na severnom Slovensku. Svojou dĺžkou patrí medzi kratšie sprístupnené jaskyne, známa je predovšetkým výskytom bohatej sintrovej výplne, pozoruhodnými nálezmi kostí jaskynných medveďov, ako aj vzácnou jaskynnou faunou.

Jaskyňa sa nachádza vo Važeckom krase, medzi Liptovským Mikulášom a Popradom. Vchod do jaskyne je v nadmorskej výške 784 m. Jaskyňa má horizontálny charakter. Dosahuje dĺžku 530 m, sprístupnených je 235 m. Podzemné priestory dekorujú najmä sintrové brčká, stalaktity, stalagmity, stalagnáty a kaskádové jazierka. Pozoruhodné sú naklonené stalaktity i miniatúrne sintrové mištičky na povrchu kvapľových vodopádov a stalagmitov. V jaskyni sa vyskytujú jazierka, ktorých voda má teplotu 5,5 až 7,1 °C.

Važecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskynné paleontologické náleziská na Slovensku. Kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) sa našli v Kostnici i iných častiach jaskyne. Ojedinele sa tu zdržiava netopier obyčajný (Myotis myotis), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus) a netopier fúzatý (Myotis mystacinus). Živé organizmy v jaskyniach sú redukciou až zánikom zrakových orgánov, depigmentáciou, veľkosťou a tvarom tela, ako aj niektorými ďalšími fyziognomickými znakmi a životnými funkciami prispôsobené životným podmienkam v podzemných dutinách (tma, stála nižšia teplota, vysoká vlhkosť vzduchu a pod.). Z jaskynných bezstavovcov je pozoruhodný až unikátny nález šťúrovky Eukoenenia spelaea – najsevernejší výskyt zástupcu tohto radu pavúkovcov, čím sa Važecká jaskyňa zaradila medzi biospeleologické lokality európskeho významu. V jaskyni sa zistil výskyt 8 druhov chvostoskokov, z ktorých dva troglobiontné druhy – Deuteraphorura kratochvili a Pseudosinella paclti – predstavujú endemity Západných Karpát.

;reklama;

 

Otvory do podzemných dutín na južnom okraji Važca poznali jeho obyvatelia od nepamäti. Nazývali ich Diery pod vŕškami. O vzdialenejšom ponore v Priepadlách pohlcujúcom vody, ktoré následne vyvierajú vo Važci, sa zmieňoval už M. Bel v Noticiách z roku 1735. Vlastný objav Važeckej jaskyne sa viaže na miestneho rodáka Ondreja A. Húsku, prvé správy o objave jaskyne sa zásluhou F. Havránka, akademického maliara, objavili v tlači koncom augusta 1922.

Jaskyňa bola prvýkrát oficiálne otvorená v roku 1934, ale iba počas turistickej sezóny. Prehliadka sa vykonávala pri svetle karbidových lámp. Priestory jaskyne slúžili počas vojny aj ako úkryt partizánskych skupín. V povojnovom období zariadenie jaskyne chátralo a jaskyňu do prevádzky opätovne uviedli 1. mája 1954. V roku 1968 Važeckú jaskyňu vyhlásili za chránený prírodný výtvor. V marci 1997 sa odhalili ďalšie časti jaskyne, čím jej celková dĺžka vzrástla na 530 m.

Viac na: www.ssj.sk

 

Ako sa tam dostať:

Autom
300km z Bratislavy smer Poprad a potom použite odbočku smer Važec

Autobus/Vlak
www.cp.sk - zastávka Važec

Lietadlom
www.ryanair.com - Bratislava

Ubytovanie
www.slovakia.travel.sk

 

 

Autor: SJJ
Foto: Ing. M. Rengevič

Hlasuj:
pridať komentár | zobraziť komentáre(0)

Pridaj reakciu









Audio/Video

Fotogaléria

Najnovšie

Všetky | Turistika | Biznis | Nehnuteľnosti | Komunita | Kultúra | Kalendár | Extra