Od :
Pre :

Pavol Bodnár - Svetový Jazzový Klavirista

Pavol Bodnár je známy jazzový klavirista, skladateľ, aranžér a učiteľ, preslávený nielen na Slovensku, ale po celom svete. V roku 1996 mu Slovenská jazzová spoločnosť udelila cenu Ladislava Martoníka a titul slovenský Jazzman roka 1996. V roku 2006 získal za svoje CD Ecce Jazz cenu Aurel.

V roku 1990 sa Pavol so svojou skladbou Radostné popoludnie dostal do finále medzinárodnej jazzovej súťaže Concours Internationale des Thémes de Jazz v Monaku. Tento úspech viedol k tomu, že v roku 1992 získal plné štipendium na štúdium na prestížnej Berklee College of Music v Bostone v štáte Massachusetts.

Ako klavirista, aranžér a skladateľ už roky spolupracuje s vynikajúcimi hudobníkmi a skupinami rôznorodých štýlov. Jeho novinka - CD Ecce Jazz – (Hevhetia, 2006) si získala veľkú priazeň a uznanie novinárov na Slovensku, v Čechách aj v USA a tiež poslucháčov príslušných amerických rozhlasových staníc.

V súčasnosti Pavol Bodnár striedavo vyučuje jazz a improvizáciu na Konzervatóriu cirkevnej hudby v Bratislave a pracuje tiež ako hudobný riaditeľ na výletnej lodi AIDA Aura, ktorá sa plaví v Západoindickom súostroví.

;reklama;

Čo vás priviedlo k jazzovej hudbe?
K jazzovej hudbe ma priviedol už v rannom veku otec, ktorý mal množstvo šelakových platní s nahrávkami velikánov ako Count Basie, Duke Ellington, Luis Armstrog. Počúval som ich až do úplného vyšúchania. Keďže som mal tzv. cigánske ucho, otec ma vyprovokoval napríklad k tomu, aby som sa „podľa ucha“ naučil skladbu Tenderly, ktorú nahral na magnetofón z rozhlasovej stanice Hlas Ameriky. Ja som sa ju naučil a on ma potom porovnával s klaviristom z éteru. Ďalšími významnými ľuďmi ktorí mi otvárali svet klavírneho jazzu boli moji učitelia na Hudobnej škole v Banskej Bystrici Lumír Štefánek a Róbert Tatár.

Mali ste ako dieťa nejaké hudobné idoly?
Áno, pravdaže. Boli nimi klaviristi Oscar Peterson, Count Basie, Duke Ellington, ale i skladatelia tzv. vážnej hudby M.P.Musorgskij, Dmitrij Šostakovič, či Eugen Suchoň – predovšetkým však Johann Sebastián Bach. Najväčšou inšpiráciou pre mňa ako klaviristu bola hra Oscara Petersona. Snažil som sa jeho hru napodobňovať až do veku dvadsať rokov.

Jazz má už dobu svojej slávy pravdepodobne za sebou, nielen v zahraničí, ale aj v u nás. Myslíte si, že sa dočkáme renezancie slovenského jazzu?
Na túto otázku neviem odpovedať jednoznačne. Jedno je fakt, že jazz bol v minulosti populárny z mnohých dôvodov, ktoré súviseli okrem jeho umeleckej a výpovednej kvality i s politicko-historickými podmienkami vo svete. Nesmieme zabudnúť tiež na to, že jazz v 30.tych rokoch bol svojou výpoveďou, jednoduchosťou melódií a rytmickou chytľavosťou blízky masám. Bola to doslova tanečná muzika. Dnes tomu už tak nie je. Hudobníci sa často vyžívajú v dlhých a komplikovaných sólach, ktoré sú veľmi zaujímavé a inšpiratívne iba pre samotných hráčov a vychovaných jazzových poslucháčov. Tým sa jazz dostáva na okraj hudobného diania. Šancu však vidím v tom, že ak sa do jazzu vráti niečo z tej jasnosti a jednoduchosti jazzu 30.tych rokov, spolu so súčasným zachovaním nadobudnutých hudobných prostriedkov za posledných 80 rokov, mohlo by znova dôjsť k jeho renezancii, i jeho širšej popularizácii.

Aké dôležité v hudobnej kariére je podľa vás šťastie?
Šťastie v zmysle byť v správnom čase na správnom mieste je veľmi dôležité preto aby sa mohol rozvinúť talent a presadiť sa v tzv. šoubiznise. Veď koľko existuje na svete neodhalených alebo nerozvinutých talentov. Za hlavné mesto hudby sveta sa ešte stále neoficiálne považuje New York takže všetci, ktorí sa tam snažia budovať svoju hudobnú kariéru majú väčšiu šancu, že ich niekto objaví a vytiahne na výslnie. Toto samozrejme neplatí o Slovensku. My sa v kultúrno-geografickom zmysle nachádzame na okraji hudobného diania vo svete. Tu, v našich malých pomeroch, si musia i veľmi talentovaní hudobníci, ktorých nie je vôbec málo, tvrdo odmakať svoju kariéru hraním v kluboch za malé peniaze, a v tom lepšom prípade na štedrejších firemných večierkoch. O filmovej, scénickej a reklamnej hudbe, ktorá by mohla byť zdrojom príjmov hudobníkov sa na Slovensku nedá hovoriť. Pri tom malom množstve produkcií ju má pod palcom len pár ľudí. Ak by som chcel zostať pri Vašej otázke, tak títo majú v našich podmienkach šťastie.

Čo vám dalo štúdium na Berklee College v Bostone?
Doplnil som si vedomosti z oblasti aranžovania a jazzovej kompozície, spoznal veľa vynikajúcich ľudí a získal som vedomie, že bez pochybností patrím do sveta jazzu, či modernej americkej hudby, a že sa môžem postaviť na pódium kdekoľvek na svete. Tento pocit je pre mňa stále veľmi dôležitý.

Aké pocity vo vás vzbudilo udelenie ceny Aurela za CD Ecce Jazz v roku 2006? Bola to motivácia k novým profesionálnym métam?
Aurel ma potešil a zároveň mi potvrdil, že to, o čo sa snažím, robím dobre. Tu však treba vyvrátiť jeden mýtus. Aurel nie je finančným ocenením. Takže ja ako jazzman, ktorý investuje do výroby CD okrem sponzorských peňazí i svoje vlastné úspory, som tam kde som bol na začiatku. Mne nikto na základe Aurela na Slovensku neponúkne nahranie ďalšieho CD s prísľubom plného hradenia nákladov. Jazz je menšinový žáner a predaj CD je v súčasnosti na celom svete v recesii. V pop-music je to iné. Vydavateľstvo BMG napríklad povie: Vyhral si Aurela, tak pre nás vydaj CD. Budeš mať na to toľko a toľko peňazí. Nerob nič iné iba tvor. Ja by som samozrejme chcel nahrať ďalšie CD v mojom duchu, no zároveň musím nanovo presviedčať sponzorov, medzi ktorými sú zväčša moji priatelia, aby do toho so mnou išli a tiež usporiť si vlastné peniaze ak by sa mi sponzorov nepodarilo získať v potrebnej miere.

Aké plány sa chystáte realizovať do budúcna?
V najbližšom čase som zamestnaný ako hudobný riaditeľ na lodi taliansko-nemeckej spoločnosti. Veľa času na tvorbu nemám. Keď však skončí toto obdobie, rád by som pripravil materiál pre ďalšie CD typu Ecce Jazz a vzápätí ho aj nahral a vydal. Láka ma tiež myšlienka zhudobniť vybrané biblické žalmy. V týchto kompozíciách by mala byť aj značná miera improvizácie. Mám dokonca ponuku na ich prezentáciu na festivaloch klasickej hudby.

Viac info: www.pavolbodnar.sk