Dievča v Tatrách

Staré pohľadnice nie sú len objektom záujmu zanietených zberateľov. Sú aj dobovými dokumentmi, ktoré slúžia celému radu odborníkov, od historikov až po architektov a dizajnérov.

Kniha “Tatry v časoch monarchie” obsahuje unikátne a zriedkavé zábery z tatranských kúpeľných obcí z prelomu 19. a 20. storočia. Mnohé z nich neboli ešte nikdy uverejnené v podobných publikáciach.

Okrem toho sa na rozdiel od kníh podobného žánru zaoberá nielen architektúrou ale aj ľuďmi, ktorí žili v ich okolí, či priamo v nich. Nemalá časť je venovaná doprave a rozvoju športového života v slovenských veľhorách.

Zuzana Demjánová čerpala z dobovej literatúry písanej v anglickom, maďarskom, nemeckom, slovenskom a českom jazyku a snažila sa priblížiť čitateľovi Tatry tak, ako ich videli cudzinci, ktorí sem prichádzali.

;reklama;

„Moja záľuba v históriii tatranských kúpeľných osád začala tým, že som si ešte ako študentka kúpila paperbackové vydanie Stokerovho Draculu,” hovorí autorka. „Hneď v prvej časti, v ktorej Jonathan Harker opisuje svoj príchod do Bistrice som s údivom narazila na jeho popis Slovákov. Vychádzajúc z toho, že koncom 19. storočia sme boli len jedným z mnohých etník v rámci Rakúsko-Uhorskej monarchie, ma zarazilo, že nejaký Brit vôbec tušil, kto Slováci sú. Nuž v jeho podaní to boli najpodivnejšie osoby, aké Jonathan Harker stretol na území Bukoviny, pripomínajúce bandu orientálnych lúpežníkov, avšak, ako mu bolo povedané, boli celkom neškodní (čo si mimochodom protirečí s inou pasážou v knihe, kde nájdu bezduché zmasakrované telo nejakého úbožiaka a vzápätí sa konštatuje:´To určite spravil nejaký Slovák.) A tak som potom zo zvedavosti začala príležitostne pátrať v zahraničnej literatúre 19. storočia po akýchkoľvek zmienkach o Slovákoch a Slovensku.”

Ďalšie dobové zmienky autorka našla väčšinou v spisoch publikovaných rôznymi dobrodruhmi a cestovateľmi. Zdá sa, že tak ako dnes platí v cestovnom ruchu keď Slovensko, tak Tatry, platilo to aj pred sto či sto päťdesiatimi rokmi (keď Horné Uhorsko, tak Tatry).

Americký cestovateľ John Paget popisuje Starý Smokovec ako osadu pripomínajúcu prvé mestá v Severnej Amerike. O pár rokov neskôr vychádza Tissotova Unknown Hungary (Neznáme Uhorsko),  Dowieovej A girl in the Karpathians (Dievča v Karpatoch) a autorkim osobný favorit, Mazuchelliovej Magyerland, the narrative of our travels through Hungary...

Predovšetkým Mazuchelliová venuje Slovákom a Tatrám veľkú pozornosť. Plasticky popisuje najmä svoje dojmy z návštevy Nového Smokovca, osobu Dr. Szontagha (zakladateľ Nového Smokovca) a v neposlednom rade bežného Slováka – poverčivého, statočného, hrdého a divokého.

V publikácii Sira Percyho Aldena je zaujímavé tvrdenie, že Slováci majú výrazne odlišnú termoreguláciu ako zvyšok Európy. Autor vychádza z toho, že muži nosili v lete teplé prehozy z baranej kože, no v zime pracovali v lesoch v treskúcich mrazoch bez akýchkoľvek ťažkostí odetí len do košieľ a nohavíc.

Samozrejme som si prečítala aj publikácie napísané poprednými slovenskými historikmi. Ja som sa však chcela na Tatry pozerať očami cudzinca, očami zahraničného cestovateľa.

Zhodou okolností je autorkin otec vášnivým zberateľom starých pohľadníc, a tak začala popri pátraní po ďalších knihách hľadať aj pohľadnice, ktoré jej pomáhali dotvoriť predstavu o Tatrách z prelomu 19. a 20. storočia. Do zbierky pohľadnicových spomienok na Tatry získali aj také unikátne snímky, ako napríklad obrázok vily rodiny Bissingen v Tatranskej Lomnici (stála len tri roky), alebo pohľadnice, ktoré sú jednoducho len krásne vo svojej živosti a hravosti (ilustrácie venujúce sa zimným športom či spoločenskému životu v tatranských kúpeľných osadách), či pohľadnice, ktoré majú nielen historickú, ale i vysokú umeleckú hodnotu (snímky slovenského fotografa a národopisca Pavla Socháňa).

„Knihu o Tatrách v časoch monarchie som napísala z čistej nostalgie a úprimného obdivu k ľuďom, ktorí sa pričinili o rozmach osád pod našimi veľhorami,” hovorí autorka. „Takéto to kedysi bolo a už nikdy sa to nevráti.”

Autor: Martin Búr

Audio/Video

Fotogaléria