Slovensko írskymi očami

Liam, učiteľ z Cork City. Na Slovensko sme cestovali spolu na základe našich nekonečných rozhovorov počas mojich lekcíí anglického jazyka. Témy lekcií boli rôzne, ale skoro vždy sme skončili pri Slovensku, slovenske kultúre, jedlách. Po prílete do Bratislavy sme prišli do Nitry, ktorá je mojim rodným mestom. Prvým dojmom, ktorým ma Liam zaskočil, bola vôňa mesta. Bol máj, stromy kvitli a Liamovi to pripomenulo Španielsko. Mesto bolo vyľudnené, v strede týždňa o desiatej večer nenájdete na uliciach veľa pohybu. Otázka „Kde sú všetci?“ ma zaskočila. Odpoveď bola jednoduchá. „Doma“.  Ale zdôvodniť, prečo je mesto také tiché a reštaurácie sú pozatvárané nebolo jednoduché. Večer sme ukončili v miestnom Irish Pube, ktorého kuchyňa má rovnaké meno ako Liamove priezvisko. O´Connors Kitchen.

Celý trip bol naplánovaný tak, aby sme mohli navštíviť Bojnice a známy Festival strašidiel. Liam, ako amatérsky herec, mal veľký záujem o dramaturgiu a scény, ktoré sa odohrávajú v priestoroch tejto nádhernej historickej pamiatky. Cesta autobusom z Nitry bola naplánovaná zámerne a Liam sa priam domáhal, aby sme využívali verejnú dopravu. Otázka „Prečo sú všetky domy v dedinách tak natlačené na ceste?“ zostala bez odpovede a doteraz rozmýšľam, prečo majú naše dediny tak málo priestoru pred domami. Ak to porovnám so susednou Moravou, tak je ten rozdiel veľmi viditeľný a v Írsku sa dom vačšinou nachádza v zadnej polovici pozemku. Možno sa viac bojíme o svoje súkromie. Neviem. Bojnice mali úspech, Liam sa nechal uhryznúť do krku od hradnej slúžky, ktorá sa menila na hada, ale pokiaľ viem, do dnešného dňa sa u neho neobjavili žiadne príznaky.

;reklama;

Thomas, môj sprievodca írskou prírodou a kolega v práci. Dlhé rozhovory o rybolove a poľovačke vyústili v moje pozvanie na niekoľko nočných lovov na králiky a líšky v Írsku, ktoré som prijal a zásoby králičieho mäsa v mojej mrazničke sa stali skutočne objemnými. Mimochodom, je to zvláštny pocit, keď sa lovia králiky, ktorých vidíte stovky a majiteľ pozemku (farmár) vám povie, že on by králika v živote nezjedol. Minulé leto som Thomasa pozval na Slovensko a garantoval mu, že všetka jeho námaha a šoférovanie v polospánku budú odmenené. Cieľom bola opäť Nitra a priľahlé lesy. Prekvapením malo byť stretnutie so sokoliarmi Svätého Bavona z Banskej Štiavnice a návšteva múzea v Antole, ktorého poľovnícka expozícia je výnimočná.

Ihneď po prílete sme zamierili na Moravu do Českej republiky, kde sme v spoločnosti mojej rodiny strávili príjemný obed a popoludnie. Nekonečná pahorkatina a lesy v česko-slovenskom pohraničí sa Thomasovi veľmi páčili, ďalekohlad prakticky neodložil. Po návrate na Slovensko sa v Nitre ubytoval v rodinnom penzióne, kde nedostal vlastnú izbu, ale rovno vlastný malý dom v záhrade penziónu. Základný dlhodobý  „problém“ bolo vysvetliť, ako je možné, že v reštauráciach je tak málo ľudí, keď je všetko také lacné. Na Slovensku veľa domácností varí aj počas týždňa a v pomere k slovenským platom nie sú reštaurácie každodenným riešením. Napriek veľmi teplému počasiu sme si pochutnávali na typických slovenských jedlách, ktoré sú ťažké a sýte. Samozrejme, divina bola vždy prvým výberom a full menu za 13 eur na osobu je lákavé.

Cestou do Banskej Štiavnice sa objavila ďalšia otázka. „Načo sú v na stĺpoch elektrického vedenia tie trúby?“ Thomas mal na mysli verejný rozhlas, ktorý v rámci mesta, alebo dediny slúži na verejné oznamy. V podstate pozostatok z komunizmu, ale stále využívaný. Oslavy, narodeniny, úmrtia, lokálne futbalové zápasy, v nedeľu popoludní  hodinka  tradičnej ľudovej hudby.  Možno by to mohli skúsiť aj v Írsku.

Thomasov pobyt na Slovensku dopadol výborne. So sokoliarmi sme strávili celý deň, večer sme na posede pod Sitnom pozorovali až do noci srnčiu zver. Náš kamarát nás autom vyzdvihol pred polnocou uprostred lesov ožiarených mesiacom. Bol som hrdý na to, že sa mi podarilo Thomasovi sprostredkovať našu krásnu prírodu a nadšených ľudí, ktorí berú ochranu prírody  ako svoje poslanie. Samozrejme, slovenská kuchyňa má ďalšieho priaznivca, ktorý tvrdí, že najlepší zákusok je klobása.

S mojimi írskymi priateľmi, alebo klientmi som na Slovensku strávil ešte mnoho iných dní, ale vždy ma príjemne prekvapil ich záujem a otvorenosť skúšať nové jedlá, nápoje, spoznávať nových ľudí. Podobní sme iste v tom, že veľa životných rozhodnutí robíme v maminej kuchyni pri stole, ale práve mnohé rozdiely robia našu spoluprácu a priateľstvo zaujímavými.

Autor: Maroš Karabinoš
Foto: Maroš Karabinoš

Audio/Video

Fotogaléria