Od :
Pre :

Štefan Banič – Muž s vlastným kúskom dejín

V roku 1913 zostrojil slovenský vynálezca Štefan Banič prototyp padáka a svoj vynález predviedol 3. júna 1914 pri zoskoku zo 41-poschodovej budovy vo Washingtone, D.C. V tom istom roku predviedol úspešný zoskok z lietadla a získal prvý americký patent na vynález tohto druhu.

Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu, ktorý je súčasťou Smoleníc na Slovensku (v tom čase v Rakúsko-Uhorsku). Ako zamestnanec maďarského grófa Pálffyho bol z práce prepustený, keď sa snažil zlepšiť podmienky svojich spolupracovníkov a obyvateľov mestečka. Pre jeho slovenské povedomie mu zamietli žiadosť o nástup na strednú školu a v roku 1907 emigroval do Ameriky, kde hľadal lepší život. Zostal tam až do roku 1921.

Pracoval v New Yorku a jeho okolí, v Pennsylvánii a v meste Greenville v uhoľnej bani a ako kamenár. Večer študoval na technickej škole a počas dňa pracoval pre spoločnosť Chicago Bridge and Iron, kde vďaka svojim novátorským nápadom zlepšil produktivitu. Bol zbehlý v angličtine, čo sa odrazilo aj v jeho žiadosti o americký patent a v technickom opise jeho padáka.

;reklama;

V roku 1912 sa Štefan Banič stal svedkom tragickej nehody, ktorá na neho zapôsobila tak silno, že začal premýšľať nad zostrojením padáka. O rok neskôr zostrojil prototyp a 25. augusta 1914 mu bol na jeho padák vydaný oficiálny patent (americký patent č. 1 108 484). Neskôr svoj patent venoval americkej armáde, piloti ktorej ho využívali počas prvej svetovej vojny, čím zachránil život tisícom letcov. Na prejav vďaky mu udelili čestné členstvo v Zbore a Spoločnosti vojenského letectva (dnešné Air Force).

Hoci predstava padáku vznikla už veľmi dávno a Baničov vynález sa výrazne líši od typu padáka, ako ho poznáme dnes, pre dejiny svetovej vojny a celého súčasného letectva sa stal významným vynálezom.

V roku 1920 sa vrátil do vlasti. Po jeho návrate jeho pozornosť upútal Karpatský kras a stal sa jedným z prvých spoluzakladateľov jaskyne Driny. Zomrel vo svojej rodnej dedinke Neštich 1. januára 1941.

V roku 1968, na 15. výročie založenia Československej republiky, mu nad hrobom postavili pomník. Na 100. výročie jeho narodenia odhalili v jeho dome plaketu a na bratislavskom letisku mu postavili sochu. Múzeum Molpír venovalo jednu miestnosť výlučne Štefanovi Baničovi.

25. augusta 1989 si obyvatelia Greenville v Pennsylvánii pripomenuli 75. výročie vynálezu Štefana Baniča a jeho prínos pre svet parašutizmu. Bola to oslava vo veľkom štýle, na ktorej Štefanovi Baničovi vzdali poctu hodnostári americkej armády a leteckých síl v Amerike.

V spolupráci so samosprávnym úradom Smoleníc a múzeom Molpír v Smoleniciach

Zdroje:
www.smolenice.com
www.slovakopedia.com
www.airforcehistory.hq.af.mil
www.freepatentsonline.com

Autor: Beata Pašková, Anton Chrvala
Foto: A. Chrvala, The Municipal Authority of Smolenice, iStockPhoto