Hron – vodácky raj

Najobľúbenejšou je určite naša druhá najväčšia rieka Hron.  Pramení v Nizkych Tatrách pod sedlom Besník neďaleko Telgártu. Z celkovej dĺžky 283 riečnych kilometrov je splavných vyše 270 kilometrov, od Červenej Skaly až po ústie do Dunaja pri Štúrove.
Vodáci Hron rozdeľujú na tri úseky.  Horný - od Červenej skaly po Brezno, stredný – z Brezna do Kozároviec a dolný – od Kozároviec až po ústie. Rieka sa postupne mení z dravej a rýchlej na pokojnú a pomalú a svoj úsek si tu tak nájdu začiatočníci i ostrieľaní vodáci.

Horný Hron je rýchly,  s množstvom zákrut a perejí a jeho splavovanie je technicky náročnejšie. Až po Heľpu je naviac rieka splavná len veľmi skoro na jar. Preteká tu úzkym kamenistým korytom a pripomína skôr širší potok so zarastenými brehmi. Silný prúd, lávky nízko nad hladinou, popadané stromy v koryte, studená voda a chladné počasie sú skôr pre skúsenejších vodákov. Vyššiu obtiažnosť si zachováva aj v úseku po Polomku, ktorý končí atraktívnou kaskádou piatich hatí. Do Brezna sa postupne koryto rozširuje, voda má však stále rýchly spád.  Náročné horné úseky vyžadujú aj špecifickú výbavu – určite je potrebná prilba, záchranná vesta a neoprén.

;reklama;

Najčastejšie splavovaným úsekom je stredný Hron. Väčšina vodákov začína splav v Brezne, prípadne v Nemeckej, odkiaľ je rieka splavná celý rok  a zvládnu ju aj začiatočníci na všetkých typoch lodí.  Napriek podstatne širšiemu korytu je tu Hron ešte stále podhorskou riekou s množstvom perejí, dokonca i v Banskej Bystrici.  Kuriozitou tohto úseku je plavba cez areál závodu železiarní v Podbrezovej, obľúbená hlavne pri dostatku vody je hať v Slovenskej Ľupči. Na tomto úseku je však aj jedno z najnebezpečnejších miest pre vodákov – hať Šalková so silným spätným prúdom, ktorá sa v žiadnom prípade splavovať nesmie.  Za Sliačom je Hron vyregulovaný a až do Zvolena tečie v umelom koryte, potom priberie jeden zo svojich najväčších prítokov Slatinu a postupne sa upokojuje.

Keďže táto časť Hrona je splavovaná najčastejšie, je popri rieke niekoľko oficiálnych táborísk (v Nemeckej, Slovenskej Ľupči, Iliaši, Sliači, Šášovskom Podhradí, Hliníku nad Hronom, Revišti) s možnosťou stanovania i ubytovania v chatkách, reštaurácií a krčiem. Kto sa rozhodne spojiť splavovanie aj s poznávaním kultúrnych či technických pamiatok Slovenska, nemal by vynechať Čiernohronskú železnicu, drevený kostol v Hronseku, arborétum a rozárium v Borovej hore, kláštor v Hronskom Beňadiku a zrúcaniny Pustý hrad, Šášov a Revište.
 
Dolný Hron začína v Kozárovciach. V tejto časti už je to pokojná rieka, so sústavou hatí a viacerými malými vodnými elektrárňami. Pri ich výstavbe sa však na Slovensku až tak na vodákov nemyslí a tak je splav spojený s pádlovaním na takmer stojatých úsekoch pred priehradami a následným prenášaním lodí po brehu. Preto je splavovanie tejto časti lepšie začať až v Kalnej nad Hronom, odkiaľ rieka tečie  širokým korytom s niekoľkými haťami. Dolný Hron je pomalý a na svoje si prídu najmä tí, čo ocenia skôr pohodu, možnosť okúpať sa v rieke, táboriť vo voľnej prírode či zachytať si ryby. Je ideálny na letnú dovolenku s deťmi. Široké meandre, plytčiny a ostrovy, mŕtve ramená v okolí rieky, otvorená krajina a teplá voda sú v kontraste s rýchlym horným a lesmi obklopeným stredným Hronom. Aj na tomto úseku sú táboriská – Psiare, Kalnička, lodenica v Kalnej nad Hronom, Jur nad Hronom, Hronovce a Ostrov Lásky neďaleko Kamenína. Určite stojí za to vystúpiť z lode a prezrieť si rotundu v Bíni, z prírodných pamiatok sa tu nachádzajú Bíňanský a Kamenický sprašový profil a Kamenínske slaninsko. Kto sa rozhodne splaviť rieku až do Štúrova, ukončí splav kurióznou plavbou proti prúdu Dunaja.

Ideálne obdobie na splavovanie je po miernych dažďoch, kedy má rieka dostatok vody. Počas suchších období sú viaceré úseky zle prejazdné a lode treba prenášať, za vysokej vody je zase rieka nebezpečná aj pre skúsených vodákov. Rieka je vhodná pre lode s nižším ponorom, lode je možné si zapožičať vo viacerých kempoch a lodeniciach popri rieke.  Veľmi dobre je prístupná vlakom i sprievodným vozidlom.

O popularite splavovania Hrona svedčí aj vydanie knihy „Hron – sprievodca – vodná turistika“, (Enigma, 2005, aktualizované vydanie 2007). Je to jediný komplexný sprievodca pre vodných turistov s podrobnou kilometrážou a popisom jednotlivých úsekov rieky, ktorý obsahuje všetky potrebné informácie pre človeka na vode či v sprievodnom vozidle.

Hron je pre splavovanie určite jednou z najkrajších lokalít na Slovensku. Je výborným tipom pre menšiu i väčšiu skupinu, ktorá má chuť zažiť niekoľko dobrodružných dní v prírode. Ročne ho podľa odhadov splaví takmer 10 000 turistov. Budúcnosť vodáctva na Hrone však záleží hlavne na rozvoji výstavby malých vodných elektrární na Hrone. Tie okrem vodnej turistiky neprospievajú ani ekosystému rieky, keďže výrazne menia jej charakter.  Či bude Hron aj naďalej vodáckym rajom alebo riekou popretkávanou vodnými elektrárňami ukáže už najbližšia budúcnosť.

Autor: Ivan Brezinská
Foto: I. Brezinská, Z. Tarčíková

Audio/Video

Fotogaléria