Od :
Pre :

Jedinečné ľudové umenie bez akéhokoľvek klinca

Drevené chrámy boli postavené bez jediného kovového klinca. Ten by totiž symbolizoval Kristovo utrpenie na kríži, ktoré stavitelia kostolíkov nechceli vo svojich dielach zanechať. Na prácu používali výlučne drevo, ktoré obrábali s citom ľudových majstrov a následne spájali dubovými klinmi. Tak vznikli tzv. Perly Karpát, ktoré sú slovenským klenotom starým stovky rokov.

Podľa historických záznamov sa na území krajiny kedysi nachádzalo až okolo 300 podobne vystavaných chrámov. Dnes je ich počet podstatne nižší, avšak o to vzácnejší. Kostoly, ktoré sa zachovali, pochádzajú zo 17. a 18. storočia. Výnimkou sú chrámy v obciach Trečany a Hervartov, ktoré boli postavené už v 16. storočí. Sakrálne stavby bez jediného klinca vysvätili v rímskokatolíckom, pravoslávnom i evanjelickom náboženstve. Najviac z nich však postavili gréckokatolíci na východnom Slovensku. Práve tam sa nachádza súbor 27 historických kostolov, ktoré boli v sedemdesiatych rokoch vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 2008 Výbor OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) ocenil krásu slovenských sakrálnych stavieb, keď osem z nich (chrámy v Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Kežmarku, Ruskej Bystrej, Bodružale a Ladomírovej) zaradil do zoznamu svetového dedičstva.

Prechádzka Karpatskou drevenou cestou

Od Tatier pozdĺž slovensko-poľského pohraničia až k ukrajinským hraniciam sa na 333 kilometroch tiahne cesta dreveného bohatstva nevyčísliteľnej hodnoty. Karpatská drevená cesta prechádza mestami Kežmarok, Stará Ľubovňa, Bardejov, Svidník, Medzilaborce, Humenné, Snina, Sobrance a na slovenskej strane karpatského oblúka zahŕňa takmer 50 chrámov. Poľská časť drevenej cesty je podstatne dlhšia a svojimi chodníčkami privedie zvedavcov až k 120 kostolom.

Prejsť celú cestu posiatu svätostánkami je pre široký záber územia časovo náročné. V niektorých miestach je však koncentrácia kostolíkov vysoká a prechádza plynulo z jednej dediny do druhej. Takýmto zákutím plným dreveného bohatstva je určite okres Svidník, ktorý vo svojom katastri skrýva až desať chrámov. Jedenásty bol premiestnený z Novej Polianky do skanzenu miestnej ľudovej architektúry priamo vo Svidníku. Z otvoreného múzea okresného mesta sa turisti môžu vybrať do priľahlých dedín. Smerom k poľským hraniciam cez obce Ladomírová, Hunkovce a Nižný Komárnik si môžu urobiť odbočky aj do okolitých dedín Dobroslava, Šemetkovce, Krajné Čierno, Korejovce, Bodružal, Príkra a Miroľa. Chrámy sú sprístupnené verejnosti, a to vďaka miestnym dobrovoľníkom, zväčša dôchodcom či kostolíkom, ktorí ochotne otvoria návštevníkom kostolík a podajú stručný výklad. Vstupné je dobrovoľné a je iba na turistoch či sa rozhodnú prispieť na chrám buď drobným finančným darom, alebo kúpou suvenírov. Vzácne sakrálne stavby dýchajúce starými časmi ostávajú aj v 21. storočí stále živé, pretože okrem turistických prehliadok sa v nich pravidelne konajú bohoslužby. Veriaci do nich vstupujú s úctou k Bohu i umeniu ich krajanov, ktorí pred mnohými rokmi vytvorili drevené skvosty.

Kostolíky na východnom Slovensku

Sakrálne stavby východného Slovenska byzanskej kresťanskej kultúry, tzv. cerkvy, sa vyznačujú zrubovou stavbou. Chrámy sú rozdelené na tri hlavné časti, a to predsieň, chrámovú loď a svätyňu, ktoré symbolizujú Svätú trojicu. Cerkvy sa nachádzajú na vyvýšeným miestach malebných obcí uprostred hustých lesov. Stavitelia ich dekorovali jedinečným spôsobom kladenia a profilovania dosák či šindľov. Ozdoby na niektorých kostoloch tvoria aj kovové prvky, a to najmä kovania dvier i okien. Kováčske ľudové umenie miestnych remeselníkov sa prejavilo aj na krížoch, ktoré sa týčia na kopulovitých vežičkách stavieb. Vnútro drevených kostolov tvorí oltár a ikonostas zložený z jednotlivých ikon, ktorých poradie, usporiadanie i motív je prísne určený liturgickým kanónom. Ikony sú napísané na dreve a každá z nich ukrýva hlbokú symboliku.

Napriek podobnému spôsobu stavby a jej členeniu na tri časti, každý chrám je iný a jedinečný. Unikátny. Dôkazom toho sú jemné ornamenty a dekoračné prvky na oknách, kupolách či stenách, ako aj celková architektúra. Nevyznačujú sa honosnosťou ani luxusom, dýchajú však oddanosťou obyčajného ľudu Bohu. Bohu, ktorému postavili chrámy, aby sa mohli do nich utiekať a oslavovať Ho.

Záchrana ľudových klenotov

Až desať vzácnych kostolíkov sa nachádza v okrese Svidník. Práve tu vznikla v roku 1998 z iniciatívy 12 starostov obcí a siedmich farárov nezisková organizácia Záchrana a obnova národných kultúrnych pamiatok drevené chrámy pod Duklou. Okrem myšlienky Karpatskej drevenej cesty, inštitúcia svojim vytrvalým bojom o finančnú podporu docielila rekonštrukciu chrámov v havarijnom stave. Organizácia naďalej pokračuje v snahe zachovať a spropagovať dominantu chudobného regiónu na východe krajiny.

K zviditeľneniu Karpatskej drevenej cesty prispel aj zápis ôsmych chrámov do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Drevené kostolíky na celom Slovensku však čaká ešte dlhá cesta, aby dali o svojej neoceniteľnej hodnote vedieť celému svetu. Je na terajších i budúcich generáciách, aby zachovali dedičstvo našich otcov, ktorí oddanosť Hospodinovi zhmotnili do unikátnych chrámov plných krásy, prostého ľudového umenia a duše naplnenej viery v Boha.