Od :
Pre :

Banská Bystrica - srdce stredného Slovenska

Banská Bystrica sa právom nazýva srdce stredného Slovenska. História tohto banského mesta sa začala písať v 13. storočí. Z pôvodne slovenskej osady Bystrice – zásluhou niekoľkých rodín saských kolonistov, ktorí na území dnešného mesta prirodzene vytvorili hospodársko-správnu a remeselnícku základňu banskej výroby, stúpol význam osady natoľko, že ju kráľ Belo IV. v roku 1255 povýšil na mesto.

Od udelenia mestských práv prešla viacerými etapami vývoja a trvalo sa vpísala nielen do dejín Slovenska. Ako jedno z prvých miest na Slovensku bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Medzi najcennejšie pamätihodnosti patrí areál mestského hradu (Barbakanu), námestie s kostolom Panny Márie, Starou radnicou, Matejovým domom a zvyškami mestského opevnenia. Srdcom mesta je rozľahlé, obdĺžnikové Námestie Slovenského národného povstania s Mariánskym kostolom a šikmou hodinovou vežou. Námestie ohraničujú honosné meštianske domy, z ktorých sú najvýznamnejšie Beniczkého a Thurzov dom. Pešia zóna z námestia pokračuje aj na Dolnej ulici, kde je kostol sv. Alžbety a Bethlenov dom, v ktorom vyhlásili sedmohradské knieža Bethlena za uhorského kráľa. Historické meštianske domy možno obdivovať aj na Lazovnej a Hornej Striebornej ulici. Historické múzeá sú v Thurzovom dome na Námestí SNP. Vzácne výtvarné diela uchovávajú tri objekty Štátnej galérie: Pretórium, Bethlenov dom a dom maliara Dominika Skuteckého.

;reklama;

Do novodobých dejín Slovenska sa mesto zapísalo 29. augusta 1944, keď tu bolo vyhlásené Slovenské národné povstanie - ozbrojený odpor proti fašistickej okupácii. Historické jadro mesta sa v roku 1955 stalo mestskou pamiatkovou rezerváciou. Po zrušení krajov sa mesto rýchlo prispôsobilo novým územno-administratívnym pomerom a začalo stavať na bankovníctve, školstve a turistike. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. V súčasnosti je Banská Bystrica s 81 281 obyvateľmi hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom stredného Slovenska a sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja.

Banská Bystrica patrí medzi krajské mestá s najrozšírenejšími zahraničnými kontaktmi. V záujme mesta ako i obyvateľov a inštitúcií pôsobiacich v meste je i naďalej rozvíjať sieť spolupráce v oblasti ekonomických, obchodných, kultúrnych a vzdelávacích vzťahov.

Mesto svojimi aktivitami podporuje zachovanie kultúrno-historického dedičstva regiónu a zároveň vytvára podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Má záujem vytvoriť také podmienky spolupráce, aby partnerské mestá a ich obyvatelia mali trvalý záujem o návštevu tohto krásneho, dynamického a rozvíjajúceho sa mesta.

Pamätník SNP v Banskej Bystrici
Ako memento na večné časy padlým v Povstaní roku 1944, ktoré zorganizovali slovenské povstalecké jednotky, bol postavený Pamätník SNP. Táto architektonicky pôsobivá stavba, ktorej autorom je prof. Ing. arch. Dušan Kuzma, symbolizuje dejiny slovenského národa stvárnené v hmote dvoch železobetónových skulptúr spojených mostom a vyjadrujúcich ideu SNP. Priestor medzi skulptúrami vypĺňa pietna sieň so symbolickým hrobom neznámeho bojovníka s večným ohňom. Pamätník SNP s okolitým areálom bol v roku 1982 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Pamätník SNP obklopuje rozsiahly parkovo upravený areál, v ktorom je vybudovaný skanzen ťažkej bojovej techniky používanej v Slovenskom národnom povstaní. Pri vstupe do areálu sa nachádza najzaujímavejší autentický exponát, lietadlo Li 2, ktoré sa v čase SNP používalo na prepravu osôb a materiálu na povstalecké letisko Tri Duby. Prehliadka interiéru lietadla umožňuje zoznámiť sa aj s jeho technickými parametrami a priestorovým vybavením. Areál, ako aj dobre technicky vybavená kinosála s miestom konania horeuvedených kultúrno spoločenských podujatí.

Štátna opera
Obyvatelia Banskej Bystrice majú možnosť stráviť voľné chvíle rozmanito. Jedným z dôležitých smerov je hudobná tradícia tohto regiónu, ktorá podmieňuje aj prítomnosť Štátnej opery. Tá vznikla v roku 1959 ako Spevohra Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT). Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 získala šatút štátnej opery. Po metropolách západného a východného Slovenska sa stala treťou divadelnou scénou pod Tatrami, ktorá nesie honor s najvyššou prioritou. Za sídlo si prvé vedenie divadla zvolilo viacúčelovú budovu určenú pre kultúrno-spoločenské podujatia pod menom Národný dom. Projektovaný bol v roku 1925 popredným slovenským architektom Emilom Bellušom. V roku 1999, pri príležitosti stého výročia jeho narodenia mu bola vo vstupnýh priestoroch odhalená pamätná busta. Scéna Štátnej opery v Banskej Bystrici je často označovaná za najmladšiu, či najmenšiu operu na Slovensku. PhDr. Jaroslav Blaho však v jednom publikovanom článku právom označuje túto scénu za nesmierne plodnú. Vychovala také mená opernej scény ako sú napríklad sopranistka Ľuba Orgonášová (sólistka Metropolitnej opery v New Yorku), Sergej Kopčák, laureát Pavarottiho ceny z roku 1992, barytón Martin Babjak a prvé tri sezóny tu prežila uznávaná primadona medzinárodného sopránu Edita Grúberová, ktorá vstúpila do dejín moderného belkanta.

Autor: SK Magazine
Foto: VUC Banská Bystrica, Archív Štátnej Opery