Od :
Pre :

Bystrianska jaskyňa

Národná prírodná pamiatka Bystrianska jaskyňa sa nachádza v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia, neďaleko rekreačného strediska Tále na južnej strane Nízkych Tatier. Známe priestory Bystrianskej jaskyne zahrnujú tzv. Starú a Novú jaskyňu, sprístupnená je práve časť Novej jaskyne.

Bystrianska jaskyňa dosahuje dĺžku vyše 2600 m a vertikálne rozpätie 92 m. Vytvorili ju vo viacerých vývojových štádiách ponorné vody Bystrianky pritekajúce na krasové územie z južných svahov Nízkych Tatier v závislosti od zahlbovania dna doliny.

Pozornosť návštevníkov jaskýň pútajú najmä rozličné formy sintrovej výplne i zaujímavé tvary jaskynného skalného georeliéfu, ktoré vznikajú súčasne s vytváraním podzemných dutín alebo pri ich remodelácii. Korózno-eróznou činnosťou podzemného vodného toku sa v jaskyni vytvorili oválne chodby s viacerými drobnými tvarmi na ich stenách, strope alebo podlahe.

Zo sintrovej výplne sa v jaskyni vyskytujú najmä stalaktity, stalagmity, záclony a nástenné vodopády. Pozoruhodné sú aj menšie sintrové jazierka. Najbohatšia sintrová výplň je v Klenotnici. V spodnej časti jaskyne pod Peklom sa zistil výskyt aragonitu, ktorý vytvára drobné excentrické tvary.

Pre jaskyne je typický vyrovnaný ročný chod klimatických parametrov bez výraznejších výkyvov, čo súvisí s uzavretosťou podzemných priestorov. Teplota vzduchu v Bystrianskej jaskyni je 5,7 až 6,7 °C, relatívna vlhkosť 92 až 98 %.

;reklama;

V jaskyni sa doteraz zistilo 8 druhov netopierov, ktoré sa tu zdržujú najmä v zimnom období. Najpočetnejšie zastúpený je podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) v počte 70 až 100 jedincov. Zriedkavejšie sa vyskytuje netopier obyčajný (Myotis myotis), ojedinele aj netopier ostrouchý (Myotis blythii), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), ucháč svetlý (Plecotus auritus), večernica severská (Eptesicus nilssonii), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) a uchaňa čierna (Barbastella barbastellus).

O existencii jaskynných priestorov vo svahu neďaleko obce Bystrá sa vedelo oddávna. Na ich výskyt poukázal aj geológ Dionýz Štúr, keď v roku 1867 mapoval územie medzi Banskou Bystricou a Breznom. Až do roku 1923 však do podzemia nikto nevstúpil.

Hoci sa o jaskyni písalo len sporadicky, zaregistrovali ju odborné kruhy. V prvom polroku 1936 prejavila záujem o jaskyňu vojenská správa, ktorá uvažovala o jej využití na svoje účely, čo sa však neuskutočnilo. V roku 1939 do jaskyne vstúpili prví návštevníci, k ďalšej úprave 700 m dlhého úseku sa pristúpilo v roku 1940. Aj keď návštevníkov do jaskyne vodili len za svetla karbidových lámp, tešila sa pozornosti všetkých, čo mali cestu na Ďumbier, Chopok či Čertovicu. Neskôr práce pokračovali a v roku 1968 bolo do užívania odovzdaných 490 m. O tri roky neskôr bola sprístupnená Dolná partizánska sieň, ktorá sa začala využívať na speleoterapeutickú liečbu. V roku 1974 vyhlásili jaskyňu za chránený prírodný výtvor. Od roku 1996 je jaskyňa vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku.

Viac info: www.ssj.sk

Ako sa tam dostať:

Autom
240km z Bratislavy smer Banská Bystrica/Brezno a potom odbočka na Tále

Autobu/Vlak
www.cp.sk - zastávka Bystrá

Lietadlom
www.ryanair.com - Bratislava

Ubytovanie
www.slovakia.travel.sk

Autor: SJJ
Foto: Ing. M. Rengevič