Od :
Pre :

Oficiálna návšteva Jej Veličenstva Alžbety II. a Jeho kráľovskej výsosti princa Filipa, vojvodu z Edinburghu v Slovenskej republike

Slovensko má za sebou ďalšiu zo zahraničných, snáď historicky najdôležitejších návštev. Britská kráľovná Alžbeta II. sa počas dvoch dní stretla so slovenskými politikmi, umelcami i športovcami, slovenskí hostitelia ukázali Alžbete II. centrum Bratislavy, Devínsky hrad, Vysoké Tatry i historickú štvrť Popradu - Spišskú Sobotu. Celá politická, kultúrna, čí spoločenská verejnosť zhodnotila kráľovninu návštevu veľmi pozitívne.

Alžbeta II. sa narodila 21.apríla 1926 v Mayfair ako najstaršia dcéra kráľovho brata, vojvodu z Yorku. Korunnou princeznou sa stala v decembri 1936 po abdikácii kráľa Eduarda VIII., keď jej otec nastúpil na britský trón ako Juraj VI. Vzhľadom k tomu, že Juraj VI. nemal syna, sa princezná Alžbeta stala zároveň tzv. pravdepodobnou dedičkou. V deň jeho smrti, 6. februára 1952, keď bola na štátnej návšteve v Keni, ju Rada trónneho nástupcu vyhlásila za kráľovnú Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Korunovaná bola až 2.6.1953 vo Westminister Abbey. I keď pri korunovácii mala len 25 rokov, od prvej chvíle panovania svoje postavenie chápala ako službu voči svojim poddaným.

Okrem Spojeného kráľovstva je v 15 štátoch, medzi ktorými Antigua a Barbuda, Austrália, Bahamy, Barbados, Belize, Grenada, Jamajka, Kanada, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea, Svätá Lucia, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vincent a Grenadíny, Šalamúnove ostrovy a Tuvalu, britská panovníčka rešpektovaná súčasne aj ako hlava štátu, ako hlava Spoločenstva je však uznávaná všetkými členmi. V niektorých krajinách, ako napr. v Austrálií alebo v Kanade, nesie navyše titul kráľa krajiny a je oslovovaná „Jej veličenstvo Kráľovná Alžbeta II, kráľovná Austrálie alebo kráľovná Kanady.“ Jej úplný titul je „ Jej Výsosť Alžbeta Druhá, z Božej milosti kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a jej iných kráľovstiev a teritórií, hlava Spoločenstva, ochrankyňa viery“.

;reklama;

Kráľovná vládne oficiálne 125 miliónom ľudí. Podľa tradície je považovaná za hlavu anglikánskej cirkvi a stojí na čele britskej armády, letectva a námorníctva. Jej manželom je Philip Mountbatten, vojvoda Edinburghský, s ktorým sa zosobášila 20. novembra 1947. V manželstve sa im narodili štyri deti: korunný princ Charles, princ z Walesu sa narodil v r.1948, princezná Anna v r.1950, princ Andrew v r. 1960 a princ Edward v r.1964.

Alžbeta II. hneď po nástupe na trón začala s modernizáciou monarchie, bola otvorenejšia k médiám a snažila sa viac načúvať verejnej mienke. V Buckinghamskom paláci usporadúvala neformálne obedy, na ktoré pozývala umelcov, obchodníkov či športovcov, čo zvýšilo jej osobný kredit v rámci styku s verejnosťou.

Najlepšie časy zažívala kráľovná v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Bolo to obdobie, v ktorom sa stala sebavedomejšou a otvorenejšou. Začiatkom 90. rokov sa však prevalili súkromné problémy jej detí. Rok 1992 označila kráľovná za annus horribilis. Najprv sa rozviedla jej dcéra Anna, vzápätí oznámili odlúčenie aj princ Charles s Dianou a princ Andrew so Sarah. Aby toho nebolo málo, oficiálne sídlo panovníčky – Buckinghamský palác v centre Londýna, bolo vážne poškodené požiarom. Reťazec nepríjemností pokračoval pohoršením zo strany rozbúrenej verejnosti, ktorá nesúhlasila s opravami paláca z peňazí daňových poplatníkov. Ľudia boli presvedčení, že kráľovná, nakoľko jej bola udelená výnimka z platenia daní, by mala financovať rekonštrukciu sama. Konflikt sa ukončil kráľovniným vyhlásením, že ona a jej rodina budú platiť dane rovnako ako všetci občania.

Najväčšie otrasy však zažívala monarchia po smrti, celým svetom milovanej princeznej, Diany. Kráľovná zostala v úzadí na škótskom zámku Balmoral a mnohí Briti a bulvárna tlač mali pocit, že izoluje malých princov, je príliš zviazaná protokolom a reaguje chladne, keď nedokázala precítiť šok, ktorý parížska havária spôsobila celému svetu, predovšetkým však britskému národu. Alžbeta II., ako to bravúrne zachytil oscarový film Kráľovná, nakoniec odcestovala do Londýna a prihovorila sa Britom v mimoriadnom televíznom vystúpení. Rozhodne pre jej dôstojnosť a odhodlanie čeliť neľahkým situáciám sa nakoniec pochybnosti britského obyvateľstva, či ešte vôbec potrebujú monarchiu a monarchu, vytratili a po 56 rokoch na tróne sa sama stala celosvetovo uznávanou inštitúciou.

Autor: Beata Pašková
Foto: Archív SK Magazine, Britská ambasáda v Bratislave